Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
40 Tibor Loran > Všeobecný ľudský kapitál - jeho podstatou sú univerzálne schopnosti, zručnosti a danosti, ktoré sú viac - menej upotrebiteľné v každej oblasti ľudskej činnosti. > Špecifický ľudský kapitál - jeho podstatou sú špeciálne vedomosti a zručnosti upotrebiteľné v konkrétnom profesijnom odbore, či type pracovnej činnosti. Ďalší významný ekonomický odborník, a to R. E. Lukas, v štúdii The mechanics of economic development (1988) vidí podstatu nadobúdania, formovania a rozvoja ľudského kapitálu najmä v rozsahu a kvalite individuálneho potenciálu59 jednotlivca. Jeho primárne nadobúdanie a formovanie spája najmä: > s rodinou, > s existenčným prostredím rodiny, > so školským (edukačným)60 prostredím a vzdelávaním. S Lukášovým vnímaním podstaty nadobúdania, formovania a rozvoja (kultivácie) ľudského kapitálu sa priamo, či nepriamo zhodujú aj iní zahraniční a domáci odborníci. Väčšina z nich ľudský kapitál vníma ako výrazný determinant ovplyvňujúci ekonomický rast a kvalitu života obyvateľstva ktorejkoľvek spoločnosti. Jeho nadobúdanie, formovanie a rozvoj spájajú najmä s edukáciou realizovanou vo formálnom systéme vzdelávania, v rodine, vedomosťami, zručnosťami, schopnosťami, spôsobilosťami, atď. Napríklad, J. Benhabid., M. M. Spiegel (1994: The role of human capital in economic development), D. M. Gould., R. J. Ruffin (1995: Human capital, trade and economic growth), E. Gundlach (1995: The role of human capital in economic growth), V. Klein, R. Rosinský (2007: Sociálne znevýhodnené prostredie a Rómovia v kontexte kvality edukácie), V. Klein (2007: Edukácia výchovne a sociálne handicapovaných žiakov v nultom ročníku základnej školy), R. Rosinský (2006: Čhavale Romale alebo motivácia rómskych žiakov k učeniu), R. Lužica (2007: Sociálna práca s rómskym etnikom), T. Loran (2007-.Potreby vedomostnej ekonomiky - verzus edukačná paradigma exkludovaných Rómov), M. Portík (2003: Determinanty edukácie rómskych žiakov), E. Poliaková (2006: Lego dacta v strategickom poli zvyšovania efektívnosti edukácie rómskych detí), M. Porubčinová (2004: Formovanie ľudského kapitálu v informačnej spoločnosti), atď. V kontexte s vyššie uvedeným M. Porubčinová (2004, s. 6) pojem ľudský kapitál vníma ako výsledok tradície, vzdelanieŕ1 a znalostí získaných praxou,62 pričom dôleži59 Individuálny potenciál - A. Tokárová (1997, s. 4) ho z andragogického hľadiska definuje ako „existenciu (alebo neexistenciu) vlastností človeka, ktoré môžu (ale nemusia) byť nejakým spôsobom rozvinuté a spoločensky uplatniteľné a využiteľné. Sú to potenciálne možnosti a skryté zdroje konkrétneho človeka k tomu, aby realizoval a uspokojoval vlastné i spoločenské potreby...“Z pohľadu andragogickej psychológie pojem individuálny potenciál M. Machalová (2006, s. 131) definuje ako „množinu parciálnych potenciálov. Súbor jednotlivých individuálnych dispozícií človeka v kontexte spoločenských podmienok...“. 60 Edukačné (školské) prostredie - „súbor psychosociálnych vplyvov a vzťahov pôsobiacich v edukačných procesoch realizovaných na všetkých typoch škôl" (Prucha, 2002, s. 69). 61 Vzdelanie - „.1. proces a výsledok osvojovania systematických poznatkov a vedomostí a s nimi spojených intelektuálnych a pracovných schopností a návykov. 2. nevyhnutná podmienka prípravy človeka na život, nadobudnutá na školách, sebavzdelávaním, v mimoškolských zariadeniach a inštitúciách, ako aj v každodennej pracovnej činnosti. Vzdelanie vyjadruje určité normy komplexu poznatkov a požiadaviek na vzdelanostnú úroveň človeka a spoločnosti“ (Hotár, Paška, Perhács, 2000, s.499). U jednotlivca predstavuje celkový výsledok a produkt edukácie. Čiže ide o najvyššie dosiahnuté vzdelanie vo formálnom systéme vzdelávania. Napríklad, základné vzdelanie, stredné odborné s maturitou, vysokoškolské prvého stupňa (Bc.), vysokoškolské druhého stupňa (Mgr.), vysokoškolské tretieho stupňa (PhD.). 62 Prax - „1. návykové, tradičné, zvyčajné vykonávanie niečoho. 2. plnenie činnosti zo zvyku. 3. opakované vykonávanie alebo systematický nácvik za účelom získavania schopností, zručností či obratností. 4. schopnosť získaná skúsenosťou alebo cvičením“ (Hotár, Paška, Perhács, 2000, s. 358).
