Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
38 Tibor Loran celého svojho produktívneho života sa stali spoločenskými trendmi, prioritnými cieľmi a úlohami týchto procesov. V kontexte týchto trendov, javov a procesov mnohé obce, mestá, mikroregióny, regióny a organizácie sa pretransformovávajú na učiace sa,46 ktoré sa usilujú aj o získanie statusu excelentnej inštitúcie.46 47 48 Niet pochýb o tom, že hybnou silou všetkých doteraz uskutočnených, ale i pripravovaných sociálnych transformácií a ekonomického rozvojového rastu sa stáva výlučne človek, skupiny, komunity a samotné ľudské spoločenstvo. Najmä však človek so svojím individuálnym potenciálom, ktorým prispieva do celkového súhrnu ľudského kapitálu: skupiny, komunity, obce, mesta, vyššieho územného celku, mikroregiónu, regiónu a napokom celej slovenskej spoločnosti. V rámci heuristickej a literárnej prípravy vyhľadávania, zberu, triedenia a získavania pôvodných literárnych zahraničných a národných zdrojov koherentných s témou tejto monografie, sme získali značne veľký počet takýchto prameňov. Kvalitatívnou selekciou a ich podrobnou analýzou sme dospeli k poznaniu, že teoretickému vymedzeniu pojmu ľudský kapitál pre potreby rozvoja ekonomických a neekonomických teórií (najmä z aspektov vied o človeku) sa venovalo niekoľko významných zahraničných odborníkov (napríklad, C. D. Echaudemaison, P. M. Johnson, G. S. Berker, R. E. Lukas, J. Benhabid, M. M. Spiegel, E. Gundlach, R. J. Ruffin, atď.), ale aj domácich (napríklad, M. Porubčinová, D. Brožová, T. Loran, A. Čaplanová, M. Ďobeš, atd’.). Taktiež s explicitnými faktoriálnymi problematikami jeho nadobúdania, formovania a kultivácie u marginalizovaných Rómov žijúcich v segregovaných osadách a getách, najmä zo sociálneho, edukačného a andragogického hľadiska v kontexte súčasných prebiehajúcich procesov prechodu k spoločnosti založenej na vedomostiach, sa zaoberalo niekoľko národných teoretickú - praktických odborníkov, ako napríklad, T. Loran, V. Klein, R. Rosinský, R. Lužica, E. Poliaková, M. Zelina, M. Portík, L. Horňák, B. Košová, J. Rusnáková, J. Balvín, a mnohí ďalší (bližšie časť Literatúra a jednotlivé citácie). Podotýkame však, že každý z nich problematiku procesnej produkcie nadobúdania, formovania a celkovej kultivácie ľudského kapitálu marginalizovaných Rómov vníma zo svojho odborného pohľadu. C. D. Euchaudemaison a kol. (1995, s. 131) v Slovníku ekonómie a sociálnľch véd, definujú pojem ľudský kapitál ako „zásobu ekonomicky produktívnych schopností ľudí. Táto zásoba sa zvyšuje pomocou investícií - výdavkov na výchovu,TM odborné vzdelá46 Učiaca sa organizácia - „miesto, v ktorom pracovníci a žiaci, študenti rozvíjajú svoje schopnosti tak, aby dosahovali požadované výsledky, miesto kde sa získavajú a prehlbujú nové spôsoby myslenia, kde sa ľudia stále učia ako sa učiť...“ (Prusáková, 2005, s. 93). 47 V tejto súvislosti konštatujeme, že medzi organizácie, ktoré sa pretransformovali a pretransformovávajú na učiace sa a usilujúce sa o získanie statusu excelentnej inštitúcie, doteraz neboli zaradené napríklad základné školy, či špeciálne základné školy pre mentálne retardované deti, ktoré vo väčšej miere navštevujú marginalizované deti z rómskych osád a mestských giet. A práve tieto školy sú taktiež tými štátnymi inštitúciami, ktoré majú za povinnosť produkovať žiaduci a využiteľný ľudský kapitál pre potreby vedomostnej ekonomiky. 48 Výchova - „sústava cielených a intencionálnych koordinovaných činností rozvíjajúcich osobnosť človeka, jeho schopnosti a vlastnosti tak, aby bol pripravený zvládnuť úlohy vo svojom individuálnom živote a začleniť sa do spoločnosti“ Hotár, Paška, Perhács, 2000, s. 488).
