Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce

Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 35 Kreovanie potenciálu ľudského kapitálu v rómskej rodine a osade Ľudský kapitál Rómov z aspektov edukácie32 a znalostného trhu práce33 Koncepcia ľudského kapitálu a v kontexte s tým aj ako pojmová kategória sa začali formovať a používať už koncom päťdesiatych rokov 20. storočia. V priebehu šesťde­siatych rokov minulého storočia až po súčasnosť sa koncepcia ľudského kapitálu teo­reticky rozvíjala až tak, že sa tiež ako pojem spočiatku začal používať len v ekono­mických vedách, a to v súvislosti s problematikou taxatívneho vymedzenia faktorov (napríklad práca, kapitál, technológie, ľudské zdroje a i.) ovplyvňujúcich ekonomický rast34 a prosperitu štátov založených na trhovej ekonomike.35 Spoločenským globali­­začným vývojom, štrukturálnymi reformami vo všetkých sektoroch ekonomiky a sociál­nymi transformáciami v jednotlivých štátoch vyznačujúcimi sa explicitne vyšším stup­ňom civilizácie, sa procesné dochádzalo aj k poznaniu, že práve potenciál ľudského kapitálu, vedomosti a technológie sú tými najdôležitejšími faktormi ovplyvňujúcimi a podnecujúcimi žiaduci hospodársky vývoj, zvyšovanie životnej úrovne a kvality živo­ta obyvateľstva. Toto nové poznanie viedlo mnohých príslušných odborníkov k tomu, že začali vedomosti a technológie zahŕňať do ekonomických i neekonomických teórií a paradigiem. Na tieto skutočnosti už v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia upozorňoval aj svetovo známy Theodore Schultz, ktorý používal „metaforu „kapitálu“ - odvekého ekonomického pojmu - na vysvetlenie významnej úlohy vzdelávania a od­bornosti v budovaní prosperity a ekonomického rastu“ (OECD, 2000, s. 2). Z dlhodo­32 Edukácia - ,,[z lat. educo = vychovávať, pestovať, živiť, educatio = vychovávanie, výchova, angl. educa­tion = vzdelávanie, vycvičovanie] - 1. sústava aktivít zacielených na celoživotné rozvíjanie poznatkov, schopností, hodnotových postojov a iných osobných kvalít človeka (školáka, občana, pracovníka, rodiča), potrebných pre spôsobilosť v budúcich rolách i v procese sebarealizácie osobnosti" (Hotár, Paška, Perhács, 2000, s. 119). 33 Znalostný trh práce - chápeme ho ako dynamický priestor, v ktorom zamestnávatelia ponúkajú na obsa­denie voľné pracovné miesta, ktorých výkon je determinovaný preukázaním vysokého stupňa dispozičné­ho individuálneho potenciálu uchádzačom o prácu a v ktorom prejavujú o prácu dopyt po voľných pra­covných miestach. Zároveň je to priestor, v ktorom svoje vedomosti, zručnosti, schopnosti, spôsobilos­ti, atď., uchádzač o prácu ponúka potenciálnemu zamestnávateľovi ako svoj dispozičný individuálny tovar. „ Voľným pracovným miestom rozumieme také pracovné miesto, ktoré je príslušným zamestnáva­teľom verejne ponúkané na obsadenie a pre jeho výkon nebol so žiadnym uchádzačom o prácu uzatvo­rený pracovno - právny vzťah v súlade s národným pracovným kódexom“ (Loran, 2007, s. 85). 34 Ekonomický rast - ide o vzostupnú expanziu hospodárskeho potenciálu krajiny, štátu, regiónu, v dôsled­ku ktorej dochádza ku kvantitatívnemu zvyšovaniu reálneho hrubého domáceho produktu. To znamená, že tempo rastu hrubého domáceho produktu je vyššie ako tempo rastu obyvateľstva. Hrubým domácim produktom (HDP) chápeme trhovú hodnotu všetkých finálnych tovarov a služieb vyprodukovaných na území príslušného štátu (napríklad: Slovenskej republiky, Českej republiky, Veľkej Británie, Talianska, Francúzska, atď.) za určité časové obdobie, spravidla za jeden kalendárny rok. Hrubým národným pro­duktom (HNP) chápeme hodnotu všetkých finálnych tovarov a služieb vyprodukovaných domácimi výrob­nými faktormi aj mimo územia Slovenskej republiky. 35 Trhová ekonomika - „ekonomika opierajúca sa o princípy slobodného podnikania. Určujúcimi faktormi pôsobiacimi na chod trhovej ekonomiky sú trh, systém cien, zisky a straty, systém stimulácie, mzdový systém. Vyrába sa to, čo výrobcovi prináša najväčší úžitok. V čistej podobe trhová ekonomika v súčas­nom svete nikde neexistuje. Dnešné ekonomiky majú skôr podobu zmiešaných ekonomík“ (Šíbl a koľ, 1996, s. 538).

Next

/
Oldalképek
Tartalom