Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 11 ► Existenčne žije v etnicky segrcgovanýeh vidieckych osadách, mestských getách, alebo iných osídleniach s výraznou preferenciou etnického statusu svojej príbuznej skupiny. ► Preukazuje vysoký stupeň chudoby spôsobilosti,7 z generácie na generáciu sa negatívne prehlbujúcu. Následkom je u marginalizovanej rómskej populácie pociťovaný deficit takého potenciálu ľudského kapitálu, ktorý by bol využiteľný pre potreby vedomostnej ekonomiky a služieb. ► Je celoživotné závislá na finančných dávkach v hmotnej núdzi, pomoci a službách sociálnej exekutívy, poprípade neziskových mimovládnych organizácií.___________________________________ V orámovanom texte sme uviedli len najvýraznejšie súčasné charakteristické znaky a špecifické problémy (sú difúzne a implicitné) marginalizovaných Rómov (bez ohľadu na to, k akému subminoritnému zoskupeniu sa hlásia), ktorí spolu reálne vytvárajú celú populáciu výrazne sa koncentrujúcu najmä v troch regiónoch Slovenska, a to v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom. Všetky tri uvedené regióny aj v súčasnosti zápasia s reálne vysokou dlhodobou až celoživotnou nezamestnanosťou nielen Rómov, ale aj väčšinového obyvateľstva. Toto je taktiež závislé na finančných dávkach v hmotnej núdzi. Napriek tomu, že už niekoľko rokov tieto problémy vzbudzujú záujem mnohých exekutívnych inštitúcií, z hľadiska ich problematickosti dominantný status v nich majú najmä marginalizovaní Rómovia usadení7 8 a existenčne žijúci v etnicky segregovaných vidieckych osadách a mestských getách. V súvislosti s vyššie uvedeným, ale i v ďalšom texte práce, možno si položiť otázku, koho máme na mysli, keď už od názvu tejto vedeckej štúdie až po jej záver neustále operujeme s pojmami ako Rómovia, rómska minorita, rómske zoskupenie (komunita), či rómska populácia? Koho máme na mysli, keď sa desiatky rokov Rómovia nesprávajú etnicky (napríklad, tak ako maďarská, alebo česká minorita, atď.), ale deklarujú iba silno prehĺbené a zakonzervované individuálno-skupinové, sociálne a segregačné problémy, ktoré zaťažujú slovenskú aj európsku spoločnosť? Koho máme na mysli, keď verejne deklarujú iba „nevieru v možnosť zlepšenia svojho statusu, upadanie do beznádeje a apatie a len rezignovane znášajú svoj vlastný osud" (Tajfel, 1995, s.5), čo sa u nich explicitne prejavuje efektom pygmalion? Áno, táto vedecká štúdia je v značnej časti práve takýmto Rómom venovaná. Preto sa následne v ďalších kapitolách pokúsime odpovedať aj na vyššie položené otázky. Od roku 1991 sú v Slovenskej republike vo všeobecnosti Rómovia považovaní za etnickú minoritu, ktorej napriek tomu, že nespĺňa charakteristické znaky národnostnej menšiny, bol najmä z politických dôvodov, príslušným uznesením vlády Slovenskej republiky,9 priznaný 7 Chudoba spôsobilostí - je explicitný stav u marginalizovaného Róma , skupiny, či iného obdobného zoskupenia ľudí, v ktorom u nich dlhodobo pozorujeme neustály deficit takých individuálnych spôsobilostí, ktoré by im mali napomôcť inkluzovať sa do štruktúr slovenskej i európskej spoločnosti, nezávisle, slobodne a plnohodnotne v nich existenčne žiť, zvyšovať kvalitu svojho života a realizovať svoj potenciál na trhu práce. 8 V roku 1958 na podnet nariadenia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa vtedajší Parlament ako najvyššia zákonodarná inštitúcia schválila zákon 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb. Týmto zákonom sa aj na Slovensku vytvorili podmienky na to, aby Rómovia prestali kočovať. 9 Uznesenie vlády SR č. 153/1991 zo dňa 9. 4. 1991. Podotýkame, že predmetným uznesením vláda SR okrem uznania rómskej minority za národnostnú menšinu, zaradila tiež rómsky jazyk medzi regionálne a menšinové jazyky, ktoré SR uznáva pre účely uplatňovania Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov (bližšie pozri Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č.588/2001 Z.z.).
