Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
Potreby vedomostnej ekonomiky 77 c) Podporovať zvyšovanie počítačovej gramotnosti občanov a celoživotné vzdelávanie v oblasti IKT, a to aj v spolupráci so súkromným sektorom. d) Zlepšiť všeobecné povedomie o výhodách informačnej spoločnosti a informačnej gramotnosti so zameraním na špecifické skupiny. Niet pochýb o tom, že prebudovanie slovenskej spoločnosti na dynamickú vedomostnú spoločnosť je závislé na informatizácii a dostupnosti jej technológií všetkým sociálnym kategóriám tak, aby ich mohli pociťovať ako výhody. V takomto prípade by mohla dostupnosť informačno-komunikačných technológií napomôcť celkovej vzdelanosti obyvateľstva zvyšovaním jeho produktivity a zamestnateľnosti. Za týmto účelom a za účelom zistenia, akú úlohu zohráva v živote človeka počítač, internet, elektronická pošta, elektronické bankovníctvo, mobilné telefóny atď., realizoval Inštitút pre verejné otázky v roku 2005 empirický kvantitatívny výskum digitálnej gramotnosti slovenskej populácie. Výberovú vzorku tvorilo 1 345 respondentov vo veku od 14 rokov, čo umožnilo zovšeobecniť zistenia na populáciu podľa základných sociálno-demografických znakov: pohlavie, vek, vzdelanie, veľkosť sídla, kraj. Podotýkame však, že do výberovej vzorky neboli zaradení marginalizovaní Rómovia žijúci v segregovaných osadách alebo getách. Najzaujímavejšie zistenia výskumu o digitálnej gramotnosti SR, ktoré publikoval M. Velšic v Súhrnnej správe o stave spoločnosti, Slovensko 2005 (s. 688 - 713) uvádzame v plnom znení. To preto, lebo ich vnímame ako:- ukazovatele súčasného stavu modernizácie spoločnosti a adaptácie (prispôsobenia sa) obyvateľstva na prácu s nimi,- ukazovatele napovedajúce o životnom štýle alebo hodnotovom systéme človeka. Až 32,9 % respondentov sa vyjadrilo, že IKT pre nich zohráva skôr významnú úlohu. Opačný názor vyjadrilo 27 % respondentov, pre ktorých je moderná technika bezvýznamná a 22 % opýtaných ju považovalo skôr za nevýznamnú. Na druhej strane významnosť modernej techniky je diametrálne odlišná v jednotlivých sociálnych skupinách a prostrediach. Takýto silný kontrast odhaľuje vynárajúcich sa „víťazov“ a „porazených" informačnej spoločnosti. Nadpriemerne vysoký význam modernej technike deklaruje predovšetkým mladá generácia, ľudia s vyšším vzdelaním, ekonomicky aktívni ľudia (z radov duševne pracujúcich), študenti, dobre zabezpečené domácnosti, domácnosti s mladými ľuďmi a obyvatelia veľkých miest. Naopak, IKT je málo významná alebo úplne bezvýznamná pre staršiu generáciu, ľudí s najnižším vzdelaním, manuálne pracujúcich a ekonomicky neaktívnych ľudí, zle zabezpečené domácnosti ako aj domácnosti starých ľudí a obyvateľov najmenších obcí. Signifikantné rozdiely vplyvu moderných informačných a komunikačných technológií sa neprejavujú len v rôznych sociálnych prostrediach. Z hľadiska bežného človeka sú informačno-komunikačné technológie (IKT) najvýznamnejšie v oblasti jeho štúdia (vzdelávania, práce), zamestnania, vyhľadávania informácií a služieb. Paradoxne, menej významnú úlohu pripisujú respondenti IKT v oblasti ľudskej komunikácie - pre viac ako polovicu z nich má moderná technika malý alebo nemá žiadny význam. Ešte menší význam má IKT v oblasti zábavy a oddychu. Naproti tomu je často preceňovaná a označovaná za kľúčovú u bežného konzumenta informačných technológií. Oveľa závažnejší je fakt, že veľká časť obyvateľstva nepovažuje túto oblasť za významnú v komunikácii s inštitúciami a úradmi. Deficit vo fungovaní e-governmentu je na Slovensku takýmto postojom iba potvrdzovaný a umocňovaný.
