Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
74 Tibor Loran takého vzdelávania môže jednotlivcovi napomôcť aj efektívne participovať na správe a ovplyvňovaní vecí verejných, ale aj iných príležitostí. Aktívne občianstvo a postoje u ľudí sú nepochybne determinované , ich schopnosťou disponovať dostatkom najnovších vedomostí a zručností v záujme ich žiaducej účasti na spoločenskom i ekonomickom živote predovšetkým v mieste ich trvalého alebo aj prechodného bydliska. 2. cieľ - podporovanie edukácie za účelom zamestnateľnosti a zamestnanosti. Vzdelávanie sa orientuje na rozvoj príležitostí u jednotlivca, na jeho zapojenie sa do pracovného procesu, získanie a udržanie si zamestnania v priebehu svojho celého produktívneho života čo najdlhšie. Pretože najmä platená práca môže človeku napomôcť nadobudnúť pocit sebaúcty, sebauvedomenia, nezávislosť, štandardnú životnú úroveň jemu a jeho rodiny atď. Udržanie si pracovného miesta, získanie nového a byť pripravený aj na zmenu zamestnania či pracovného zaradenia je u pracovníka taktiež determinované jeho schopnosťou disponovať dostatkom najnovších vedomostí a zručností a mať možnosť tie ako tovar predávať na oficiálnom trhu práce. „Adaptácia človeka na profesionálne zmeny bez adekvátnej sebavýchovy a sebamotivácie v hierarchii životnej kariéry, ovplyvňované svojou cieľovou profesijnou skupinou a societou, v ktorej sa aktivizuje, nie je možná“ (Perhács, 2005, s. 68). Niet pochýb o tom, že smerovanie nášho štátu k vedomostnej ekonomike a znalostnej spoločnosti spôsobuje tlak na vzdelávací systém, ktorý podľa nás ešte stále nie je pripravený žiaduco reagovať na súčasné edukačné výzvy a požiadavky. Tento náš názor je determinovaný skutočnosťou, že u nás stále pretrváva vysoký počet osôb dlhodobo nezamestnaných, pracujúcich s nízkym stupňom vzdelania alebo osôb s nepotrebnou kvalifikáciou. Doteraz publikované požiadavky veľkej časti zamestnávateľov dokazujú, že nové zamestnania si vyžadujú vyššiu úroveň alebo inú kvalifikáciu. Najmä preto, lebo „filozofia pracovného života sa presúva od celoživotného zamestnania k celoživotnej zamestnateľnosti ľudí“ (Machalová, 2006, s. 168). Preto sa od vzdelávacieho systému vyžadujeť, aby v záujme spoločenských potrieb upustil od prežívajúcej paradigmy životnej stratégie a viac sa sústredil na poskytovanie možností za účelom osvojenia kľúčových zručností a kvalifikácií. Aby u ľudí rozvíjal schopnosti pre prácu neustále novými informáciami, rozvojom produkcie nových poznatkov a ich využívaním v praxi v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Machalová (2006, s. 168 - 169) a Preinerová (1993, s. 25 - 26) v kontexte s týmito spoločenskými potrebami a zmenami upozorňujú, že v edukácii dospelých sa v súčasnosti preferujú nové prvky v praktickom vzdelávaní a rozvoji kvalifikácií pre vedomostnú ekonomiku. Medzi tieto prvky zaraďujú: ,,a) Proces sústavného zvyšovania kvalifikácie - nedostatočne kvalifikovaní pracovníci sú považovaní za hlavnú prekážku ekonomického rozvoja. b) Snaha o viacprofesnosť - je potrebné zvládnuť nové poznatky z viacerých odborov. c) Adaptabilita a mobilita pracovnej sily - schopnosť prispôsobiť sa požiadavkám trhu práce. d) Adaptabilita vzdelávania - vytváranie pružného systému vzdelávania. e) Nové chápanie investícií do vzdelania - sleduje sa nielen ekonomická efektívnosť, ale tiež sociálno - ekonomická, ktorej súčasťou je efektívnosť vzdelávania. f) Rekvalifikácie - vzdelávanie a príprava pre trh práce ako hlavný nástroj aktívnej politiky trhu práce, ktorý zabezpečuje pružnosť pracovných síl na trhu práce“.
