Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
Potreby vedomostnej ekonomiky 71 stavuje 14,8 % na 1 000 obyvateľov (Slovstat). Prevládajúcou formou vnútornej migrácie je u nás sťahovanie sa za prácou na kratšie vzdialenosti, t. j. z obce do obce v rámci jedného okresu, čo tvorí necelú polovicu z celkového objemu vnútornej migrácie. Sťahovanie za prácou sa nepodarilo zmobilizovať ani prostredníctvom §53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Uvedený paragraf bol jedným z nástrojov aktívnej politiky trhu práce a umožňoval nezamestnanému požiadať o príspevok na sťahovanie za prácou. V skutočnosti išlo o poskytovanie náhrad preukázaných výdavkov súvisiacich so sťahovaním z miesta trvalého bydliska do miesta výkonu nového zamestnania, ak bolo miesto výkonu nového zamestnania vzdialené od miesta trvalého bydliska najmenej 30 km. V roku 2005 patril tento nástroj aktívnej politiky medzi najmenej využívané a preto bol aj zrušený. Medzi hlavné dôvody nízkeho záujmu zo strany nezamestnaných o uplatňovanie a využívanie predmetného nástroja v praxi môžeme pokladať:- nízku finančnú výšku príspevku - 10 000 Sk,- zdĺhavé administratívne preukazovanie oprávnenosti výdavkov,- zdĺhavosť vo vyplácaní oprávnených výdavkov,- preukazovanie pracovnej zmluvy. Podľa výsledkov prieskumu, ktorý bol v roku 2004 realizovaný Výskumným ústavom práce, sociálnych vecí a rodiny, majú nízky sklon k mobilite za prácou práve osoby s nízkym stupňom vzdelania a dlhodobo nezamestnané. V postojoch evidovaných nezamestnaných je prítomný veľký stupeň rezistencie vo vzťahu k pracovnej mobilite a vo vedomí značnej časti nezamestnaných sa možnosť získania nového pracovného miesta nespája s vyššou mierou mobility za prácou a potrebou zmeniť stereotypy mobilitného správania sa a konania. Vysoké cestovné náklady a skúsenosti s niektorými zamestnávateľmi, ktorí im nevyplácali mzdu ani po troch mesiacoch a časté odmietanie ich zamestnať v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce ich odrádzajú od hľadania práce aj v iných územných častiach štátu. V aplikačnej praxi Zákona o službách zamestnanosti nebol dodnes zaznamenaný prípad, že by úrady práce, sociálnych vecí a rodiny ponúkali marginalizovaným Rómom z osád uplatnenie na trhu práce v iných mestách či obciach. Vzťah inklúzie/exklúzie a sféry práce je mnohoúrovňový a veľmi zložitý. Exklúzia z jednej sféry práce nemusí automaticky znamenať exklúziu z ostaných oblastí. V našom prípade podčiarkujeme dôležitosť pracovnej oblasti, pretože účasť na oficiálnom trhu práce všeobecne považujeme za najvýznamnejšiu inklúziu, dimenziu aj smerom k našej špecifickej cieľovej skupine andragogického pôsobenia. Preto sme v tejto podkapitole práce cielenou deskripciou poukazovali na podoby a šírku primárnych problémov, s ktorými sa exkludovaná rómska populácia stretáva na trhu práce. Na základe vyššie uvedeného a poznania reálneho stavu sme dospeli k takému názoru, že problematike zamestnanosti exkludovaných Rómov je potrebné venovať oveľa väčšiu pozornosť ako tomu bolo doteraz. Ako možné riešenia pre zlepšenie situácie vidíme v posilnení a skvalitnení vzťahu nezamestnaných Rómov a úradov práce, ďalej v presadzovaní individuálneho prístupu ku klientom sociálneho systému, propagovaní dobrých príkladov zamestnávania Rómov v štátnom a súkromnom sektore, propagovaní zamestnávania Rómov v súkromnom sektore v rámci programov spoločenskej zodpovednosti firiem a v realizácii vzdelávacích programov pre Rómov, ktoré budú zohľadňovať požiadavky firiem a požiadavky trhu práce (vedomostnej
