Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
Potreby vedomostnej ekonomiky 65 Taktiež v roku 2005 bolo dlhodobo nezamestnaných viac ako jeden rok so základným vzdelaním až 70 % osôb (Eurostat) a pravdepodobnosť, že tieto nekvalifikované osoby naďalej ostanú nezamestnané bola 2,5-krát väčšia než v prípade ostatných nezamestnaných obyvateľov. Indikátory tejto problematiky sa za obdobie rokov 2002 - 2005 výrazne oproti predchádzajúcemu obdobiu nezmenili. V rámci vyšších územných celkov bol vysokou mierou nezamestnanosti (čo má nepochybne výrazný vplyv na dlhodobú nezamestnanosť) najviac postihnutý Prešovský a Košický VÚC. V obidvoch územných celkoch presahuje miera nezamestnanosti „20 %“ (Eurostat). Celkovú situáciu v týchto krajoch zhoršuje skutočnosť, že viac ako „68 %“ (Eurostat) nezamestnaných je bez práce viac ako jeden rok. V rámci okresov je podľa údajov Eurostatu reálne alarmujúca situácia v nezamestnanosti najmä v Rimavskej Sobote - „35,2 %“, Revúcej - „33,8 %“, Trebišove - „31,7 %“, Veľkom Krtíši - „31,53 %“, Rožňave - „30,58 %“, Michalovciach - „30,12 %“, Sobranciach - „29,54 %“, Košiciach-okolie - „28,58 %“, Kežmarku - „27,52 %“, Vranove nad Topľou - „26,99 %", Lučenci - „26,72 %“, Sabinove - „26,45 %“, Gelnici - „26,6 %“. Percentá uvádzané o počte nezamestnaných silno ovplyvňujú Rómovia, pretože vo všetkých uvedených okresoch žije v silnej koncentrácii aj olašská a rumungro populácia. Nachádzajú sa tu vo veľkom počte segregované rómske osady a getá, ktoré zdvojnásobujú marginalizáciu a exklúziu obyvateľstva žijúceho v nich. Offe (1985, s. 36) konštatuje, že „pravdepodobnosť individuálneho úspechu na trhu práce nie je obvykle distribuovaná náhodne, ale je závislá od charakteristík, ktoré vedú k tomu, že rôzne sociálne kategórie majú na trhu práce rozdielne postavenie. Riziko nezamestnanosti je teda v spoločnosti distribuované nerovnomerne. Určité profesné aj inak sociálne definované kategórie sú vystavené väčšiemu riziku nezamestnanosti a väčšiemu riziku jej dlhodobému trvaniu. Ľudia z týchto rizikových kategórií majú v porovnaní s ostatnou populáciou častejšie skúsenosti s opakovanou nezamestnanosťou, pretože sú vystavení väčšiemu riziku, že i novo nájdenú prácu opäť skoro stratia. Riziko dlhodobej nezamestnanosti a riziko opakovanej nezamestnanosti spolu úzko súvisia. Pravdepodobnosť jedného zvyšuje i pravdepodobnosť toho druhého". Nezamestnanosť sa tak stáva z javu ohrozujúceho všeobecne celú populáciu javom ohrozujúcim špecifické populácie. Zdá sa, že ohrozené kategórie sú vo všetkých vyspelých krajinách charakterizované približne rovnako. Niekedy sa označujú ako „cieľové skupiny“, pretože na nich je zameraná politika zamestnanosti a sociálneho štátu. Ak Offeho konštatáciu skonkretizuje na národné podmienky, tak môžeme povedať, že v nich dlhodobú nezamestnanosť vytvárajú sociálne kategórie, ktoré sú charakterizujú najmä nasledovnými skutočnosťami:- Dosiahnutie iba základného vzdelania v rámci primárneho a sekundárneho stupňa v systéme celoživotného vzdelávania.- Predčasné ukončenie vzdelávania na základnom stupni v nižších ročníkoch ako stanovuje školský zákon o dĺžke povinnej školskej dochádzky.- Dosiahnutie základného vzdelania na špeciálnej základnej škole pre mentálne retardovaných.- Absolvovanie takého stupňa vzdelania, kvalifikácie, ktoré nezodpovedá súčasným potrebám trhu práce.- Zdravotné postihnutie, starší vek, chýbajúca prax po ukončení strednej či vysokej školy, povinnosť starať sa sám (sama) o maloleté deti a pod..- Absolvovanie výkonu trestu odňatia slobody.