Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)

A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái

Potreby vedomostnej ekonomiky

63

Niet pochýb o tom, že stupeň dosiahnutého vzdelania u registrovaných uchádzačov o zamestnanie výrazne ovplyvňuje ich možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Údaje Slovstatu poukazujú na to, že počty evidovaných nezamestnaných osôb so základným vzdelaním sa v období rokov 2002 - 2003 tvorili podiel národnej i dlhodobej nezamestnanosti. Napríklad, v roku 2002 sa osoby so základným vzdelaním podieľali na nezamestnanosti 45,6 percentami, čo predstavovalo 100 400 osôb. V roku 2005 to už bolo 53,1 %, t. j. 116 000 ľudí. Osoby s učňovským vzdelaním bez maturity sa v roku 2002 podieľali na nezamestnanosti 20,7 percentami, čo predstavovalo 203 800 osôb a v roku 2005 to bolo 18,7 %, čo predstavovalo 161 600 ľudí (tabuľka 22). Podiel osôb so základným a učňovským vzdelaním na celkovej miere národnej nezamestnanosti predstavoval v roku 2002 66,3 % a v roku 2005 už 71,8 %, čo je nárast za uvádzané obdobie o 5,5 %.

Tab. 22 Počet a miera nezamestnaných zo základným a učňovským vzdelaním za obdobie rokov 2002 - 2005 (muži a ženy spolu) V

Rok

Počet nezamestnaných s o základným vzdelaním

Miera v %

Počet nezamestnaných s učňovským vzdelaním

Miera v %

2002

100 400

45,6

203 800

20,7

2003

106 400

47,6

182 400

19,5

2004

115 500

51,1

187 800

20,5

2005

116 000

53,1

161 600

18,7

Zdroj: Štatistický úrad SR/databáza Slovstat, 2006.

V roku 2003 (oproti roku 2002) sa zvýšil počet evidovaných nezamestnaných so základným vzdelaním o 6 000 osôb, kým počet evidovaných nezamestnaných s učňovským vzdelaním sa znížil o 21 400 osôb. V roku 2004 (oproti roku 2003) sa počet nezamestnaných so základným vzdelaním zvýšil o 9 100 osôb a počet evidovaných nezamestnaných s učňovským vzdelaním sa taktiež zvýšil o 5 400. V roku 2005 (oproti roku 2004) sa počet evidovaných nezamestnaných so základným vzdelaním zvýšil o 500 osôb, kým počet evidovaných nezamestnaných s učňovským vzdelaním sa znížil o 26 200.

Pre doplnenie obrazu o nízkej kvalifikovanosti u evidovaných nezamestnaných so základným vzdelaním ešte dopĺňame skutočnosť, že v roku 2002 celkový počet osôb so základným vzdelaním tvorilo „52 700 mužov“ (Slovstat) a „47 700 žien“ (Slovstat).

V roku 2003 to bolo „54 200 mužov“ (Slovstat) a „51 800 žien“ (Slovstat). V roku 2004 tvorilo počet evidovaných nezamestnaných „58 200 mužov" (Slovstat) a „57 300 žien“ (Slovstat). V roku 2005 to bolo „60 800 mužov“ (Slovstat) a „55 200 žien" (Slovstat). Podotýkame, že sa v roku 2005 ešte na počte nezamestnaných podieľali aj osoby bez vzdelania v počte „14 563 (4,3 %)“ (Správa o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2005, s. 17).

Vzhľadom na to, že územné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nesmú sledovať u evidovaného nezamestnaného jeho príslušnosť k národnostnej menšine či etniku, v tabuľke 22 a vo vyššie uvedených ďalších všeobecných indikátoroch súvisiacich s dosiahnutým najvyšším vzdelaním u evidovaných nezamestnaných, preto neuvádzame tieto indikátory vo väzbe k exkludovaným Rómom z osád. Uvedomujeme si, že tieto údaje by boli aj v rámci všeobecných indikátorov pre účely tejto práce zaujímavé a hodnotné. Po uvedenej všeobecnej štatistike sa v nižšie uvedenej časti pod-