Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
Potreby vedomostnej ekonomiky 55 dobí rokov 1999-2005 hodnotené ako úspešné a vhodné na realizáciu aj v iných krajinách Európskej únie. Do celkového sumáru takto vyčerpaných finančných prostriedkov sme nezapočítali ešte prostriedky použité na Rómov z Európskeho sociálneho fondu a Fondu sociálneho rozvoja, ktoré boli čerpané prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Tiež sme neuviedli prostriedky, ktoré poskytli rôzne medzinárodné a národné nadácie ako aj mimovládne neziskové organizácie. Berúc do úvahy vyššie uvedené, zákonite sa nám natíska otázka: Čo je príčinou toho, že finančné prostriedky rátajúce sa na miliardy boli vyčerpané a napriek tomu problémy s Rómami pretrvávajú? Na základe našich osobných skúseností a poznania reálneho stavu sa nazdávame, že môže ísť najmä o tieto príčiny, resp. dôvody:- Súčasná edukačná paradigma, realizovaná najmä v primárnej a sekundárnej sfére vzdelávania neumožňuje nadobúdanie a rozvoj žiaduceho individuálneho potenciálu tejto špecifickej cieľovej skupine andragogického pôsobenia.- Kompetentné spoločenské inštitúcie doteraz nestanovili, neurčili, že aj štátna edukácia exkludovaných Rómov musí byť uskutočňovaná v kontexte so súčasnými vývojovými trendmi a potrebami vedomostnej ekonomiky.- Exkludovaní Rómovia doteraz nedeklarovali, že ich vylúčenosť a súčasná edukačná paradigma je pre nich nevyhovujúca a nedožadujú sa náležitej zmeny a nápravy situácie.- Značný počet doteraz realizovaných projektov, tak exekutívou ako i mimovládnymi organizáciami málokedy nzohľadňoval reálne, akútne sociálne a vzdelávacie potreby exkludovaných Rómov (ak by boli zohľadňovali tieto potreby, muselo by sa to odraziť v ich reálnej situácii). 2.2 Exkludovaná rómska populácia a trh práce - východiská a súčasný stav rozpracovania problematiky Transformácie prebiehajúce po roku 1989 výrazne ovplyvnili a v súčasnosti naďalej ovplyvňujú ekonomický vývoj v štáte. Plánované národné hospodárstvo a socialistickú ekonomiku nahradila trhová, opierajúca sa o princípy slobodného podnikania a trhového mechanizmu. Mechanizmu, v ktorom je primárnym „súhra vzťahov a procesov, ktoré napomáhajú koordinácii slobodných rozhodnutí jednotlivých ekonomických subjektov pri alokácii vybraných faktorov, cenách, tovarov a pod., a to na základe informácií sprostredkovaných cenovým systémom“ (Lisý, 2003, s. 383). Určujúcimi pôsobiacimi faktormi na chod trhovej ekonomiky sa stali trh, systém cien, zisky a straty, systém stimulácie a mzdový systém. Začalo sa vyrábať to, čo výrobcovi prináša najväčší úžitok s pomocou takých výrobných techník a technológií, ktoré minimalizujú výrobné náklady. Vyrába sa pre ľudí, aby mohli sami rozhodovať o spôsobe použitia miezd a platov, ktoré sú výsledkom ich práce, i príjmov pochádzajúcich z osobného vlastníctva majetku. Efektívnosť a spravodlivosť trhového mechanizmu má pozitívne aj negatívne stránky. Za pozitívnu môžeme považovať záujem o čo najefektívnejšiu alokáciu výroby, využitie vzácnych surovín a ľudských zdrojov. Za negatívnu to, že „ziskový motív trhového mechanizmu nezriedka smeruje k devastácii prírody a k boľavým sociálnym dôsledkom. Trhový mechanizmus je „sociálne slepý“. Priraďuje tovary tým, ktorí môžu
