Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
22 Tibor Loran 2. Exkludovaní Rómovia ako špecircká cieíová skupina andragogického PÔSOBENIA - VYBRANÉ OBLASTI TEÓRIE A PRAXE VO VZtĹAHU K TRHU PRÁCE 2.1. Exkludovaní Rómovia ako špecifická cieľová skupina andragogického pôsobenia V predchádzajúcej časti sme uviedli, že andragogika ako veda o výchove a vzdelávaní dospelých sa zaoberá intencionálnou socializáciou dospelého jednotlivca. Zároveň pomocou v riešení problémov vo všetkých oblastiach jeho života. Spoznávanie reality vo výchove a vzdelávaní dospelých uskutočňuje prostredníctvom vedeckých metód, ktoré sa podieľajú na tvorbe teoretických a metodických základov plánovanej edukačnej činnosti. Je nepochybné, že „procesy vzdelávania dospelých sú veľmi zložité a je náročné nachádzať cesty, ktoré vedú k úspešnému napĺňaniu vzdelávacích potrieb dospelých ľudí cez efektívne vzdelávanie. Jedným zo základných kameňov rozumnej a stabilnej výstavby vzdelávacieho systému je vyhľadávanie, identifikácia cieľových skupín a následne efektívne pôsobenie v procese ich vzdelávania. Dôležitá je sunáležitosť teórie a praxe. Andragogika je vedou, ktorá môže v tomto smere veľmi napomôcť. Preto edukácia dospelých smeruje k rozličným skupinám, ktoré sa dosť dynamicky menia. Aj z toho dôvodu je potrebné sledovať nielen súčasné cieľové skupiny, ale i potencionálne, prípadne identifikovať tie, ktoré doteraz zostali nepovšimnuté, ale potreby vzdelávania v týchto skupinách sú evidentné“ (Prusáková, 2006, s. 106 - 107). Nami vybraná skupina - exkludovaní dospelí Rómovia v produktívnom veku bez ohľadu na pohlavie, žijúci v segregovaných osadách - je takouto cieľovou skupinou. Podľa Šveca (2002, s. 262) cieľovými skupinami (target groups) v rámci andragogického pôsobenia chápeme „skupiny populácie, na ktoré je zameraný program skúmania, vzdelávania alebo sociálno-pedagogické opatrenie, či sústredený záujem inej oblasti starostlivosti a zahŕňajú: určitú vekovú populáciu (napr. mladších, dospelých, penzionovaných), vidieckych alebo mestských obyvateľov, ženy alebo mužov, rodičov, nezamestnaných, zamestnancov, zahraničných turistov, presídlencov, národnostné menšiny, negramotných, delikventov, handicapovaných, alebo osôb po úraze, hospitalizovaných, turistov atď.“ Z toho teda vyplýva, že v našom prípade cieľovou skupinou v edukácii dospelých chápeme skupinu exkudovaných Rómov, pre ktorých je určený konkrétny vzdelávací projekt. „Presná identifikácia a analýza ich vzdelávacích potrieb je predpokladom tvorby dobrého vzdelávacieho projektu“ (Perhács, 2002, s. 27). Ak Švecovu všeobecnú definíciu cieľových skupín vo výchove a vzdelávaní dospelých použijeme na identifikovanie nami vybranej cieľovej skupiny andragogického pôsobenia, zistíme, že je v mnohých znakoch až výrazne odlišná od ostatných cieľových skupín. Jej odlišnosť je najviac viditeľná najmä spoločenskou retardáciou, exklúziou a uprednostňovanými životnými stratégiami. Táto odlišnosť v jednotlivých znakoch jej oprávnene pripisuje označenie: špecifická cieľová skupina. Podľa Perhácsa (2002, s. 28) pod špecifickými cieľovými skupinami rozumieme napríklad „skupinu nezamestnaných, napríklad po ukončení štúdia na stredných, vysokých školách, cieľovú skupinu nezamestnaných v preddôchodkovom veku, cieľovú skupinu nezamestnaných podľa jednotlivých profesií, vekovej kategórie, vzdelanostnej úrovne a pod.“
