Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)

A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái

Potreby vedomostnej ekonomiky

15

aby sme tieto procesy neskúmali len z hľadiska človeka ako tvorivého činiteľa spoločnosti, kvalitatívne pripravenej osobnosti a spoločenskej bytosti, ale aj z hľadiska vnútorného mechanizmu, ktorý musí byť zákonite v dialektickej jednote so spoločenským prostredím, ktoré ho obklopuje. Človek so svojou vnútornou psychickou rovnováhou, súborom hodnôt a hodnotovej orientácie a tiež osobnými vlastnosťami sa bude pružne prispôsobovať spoločenským požiadavkám. V opačnom prípade sa stáva negatívnym elementom, stále zaostávajúcim za meniacimi sa podmienkami.

S teleológiou a funkciami sociálnej práce i sociálnej andragogiky súvisí aj jej systém. Chápeme ním istý rámec sociálneho prostredia a sociálnych inštitúcií plniacich funkciu výchovy a vzdelávania dospelých a funkciu sebavýchovného a sebavzdelávacieho procesu formovania a utvárania osobnosti dospelého človeka v podmienkach sociálneho prostredia a jeho socializácie. Na základe tohto chápania môžeme systém sociálnej andragogiky segmentovať do dvoch prioritných skupín:

1. Funkcionálnej - celospoločenská výchova a vzdelávanie dospelých, ku ktorej zaraďujeme celospoločenský charakter formovania a utvárania osobnosti dospelého človeka, v ktorom sa pohybuje.

2. Intencionálnej - výchova a vzdelávanie dospelých, do ktorej zaraďujeme všetky výchovno-vzdelávacie aktivity, realizovaných inštitucionálne v tzv. uzavretom didaktickom systéme, pričom majú charakter sociálneho statusu, orientujú sa na sociálne a aktívne sociálne učenie, interpersonálne vzťahy a sociálnu pomoc dospelému.

S rozvojom sociálnej andragogiky sa postupne konštituujú viaceré disciplíny, ktoré majú bezprostredný vzťah k teórii i praxi sociálno-andragogickej práce s dospelými exkludovanými Rómami. Ide o disciplíny, ktorých poznatky sa už dnes v praktickej práci s klientom, či komunitou ako samozrejmosť uplatňujú. Napríklad:- sociálne poradenstvo pre dospelých (zamerané najmä na uplatnenie si práva prístupu k sociálnym službám a možnostiam ich využívať v súlade s platnou národnou legislatívou),- edukačné poradenstvo pre dospelých (zamerané najmä na zvyšovanie individuálneho potenciálu klienta prostredníctvom edukácie dospelých v systéme celoživotného vzdelávania, žiaducej socializácie a inklúzie3 do štruktúr spoločnosti),- sociálny manažment (zamerané najmä na problematiku riadenia inštitúcií poskytujúcich verejné sociálne služby a poskytovanie týchto služieb),

3 Inklúzia - „proces, ktorý zabezpečuje, aby tí, ktorí sú v riziku chudoby a sociálnej exklúzii, získali príležitosť a nevyhnutné zdroje na to, aby mohli plne participovať na ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote a mali takú životnú úroveň a blahobyt, ktorý je považovaný za obvyklý v spoločnosti, v ktorej žijú" (Národný akčný plán sociálnej inklúzie na roky 2004 - 2006, s. 53).

(Jochmann. 1994, s.18). Integrovaný andragogický prístup k jednotlivcovi (v našom prípade i exkludovanému Rómovi) chápe ako prístup k osobnosti človeka - spoločenskej bytosti, v pozadí ktorej sú sociálne vzťahy a úlohy, do ktorých sa v živote dostáva a vpravuje. V celom tomto procese, práve v správnej výchove jednotlivca, žiaducim interakčným vzťahom a optimálnym plnením svojich životných rolí vidí spoločenskú prospešnosť. Preto kladie v jeho koncepcii počas andragogického pôsobenia veľký význam na dospelého klienta. Musíme však konštatovať, že zatiaľ neexistuje jediný platný spôsob vymedzenia základných sociálnych rolí, ktoré dospelý jedinec zastáva. A to vzhľadom na to, že ich škála je veľmi široká. Napríklad, medzi najbežnejšie a najvýznamnejšie patrí rola občana, rodiča, príbuzného, životného partnera, zamestnanca, kolegu, nezamestnaného, člena rôznych spoločenských a záujmových organizácií, pacienta a tvorcu prostredia, chodca, vodiča, užívateľa informácií, atď.