Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
Közéleti krónika - 2006
132 Kronika verejného života 2006 • Zákon číslo 13/2006 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. 0 mene a priezvisku v znení neskorších predpisov. Účelom predmetného návrhu bolo splniť povinnosť Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie zosúladiť svoj právny poriadok s rozsudkom Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci zmeny priezviska (C-148/02, Garcia Avello). Povinnosťou vyplývajúcou z citovaného súdneho rozhodnutia je umožniť občanom, ktorí majú aj štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, mať priezvisko v tvare, ktorý je v súlade s právom alebo tradíciou tohto iného štátu. V danom prípade išlo o nárok maloletých detí, ktoré mali španielskeho otca a belgickú matku a obe štátne občianstva. Podľa španielskej tradície priezvisko detí pozostáva z prvého priezviska otca, ktoré má tento po svojom otcovi, po ktorom nasleduje priezvisko matky dieťaťa. Podľa čl. 2 Aktu o podmienkach pristúpenia sú záväzným aktom aj rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktoré majú povahu záväzného európskeho precedenčného práva. Vzhľadom na to, že aj iné ako členské štáty ES/EÚ môžu mať osobitné spôsoby nadobúdania priezviska po narodení alebo po uzavretí manželstva, návrh zahŕňa aj iné ako členské štáty ES/EÚ. Tým sa realizuje i článok 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa prijatého návrhu ten, komu nebolo určené druhé a tretie meno, si môže určiť druhé a tretie meno po nadobudnutí plnoletosti oznámením matričnému úradu, v ktorého matrike je zápis o jeho narodení. Maloletému môže určiť druhé a tretie meno jeho zákonný zástupca; na určenie druhého a tretieho mena maloletému staršiemu ako 15 rokov je potrebný jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Určenie druhého a tretieho mena nie je zmenou mena. Ak je dieťa štátnym občanom aj iného štátu od účinnosti predmetnej novely zákona, môže nadobudnúť priezvisko alebo priezviská v súlade s jeho právnym poriadkom alebo tradíciou. Zmenilo sa aj celé ustanovenie o zmene priezviska a o zmene mena, z toho vyberáme: Ak majú manželia spoločné priezvisko, zmenu spoločného priezviska možno povoliť len na základe spoločnej žiadosti oboch manželov. Zmena priezviska sa vzťahuje aj na ich spoločné maloleté deti, aj keď neboli zahrnuté do žiadosti. Zmena priezviska sa povolí vždy, ak štátny občan Slovenskej republiky, o ktorého priezvisko ide, je aj štátnym občanom iného štátu a zmenou sa má dosiahnuť priezvisko v tvare, ktorý je v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou tohto iného štátu. Povolenie na zmenu mena nie je potrebné, ak ide o zmenu cudzojazyčného mena na jeho slovenský ekvivalent a naopak, mena dieťaťa po jeho právoplatnom osvojení, mena z dôvodu zmeny pohlavia. Okrem toho prijatý zákon dopĺňa a mení platné znenie zákona o mene a priezvisku tak, že upravuje aj všetky náležitosti potrebné pri podávaní žiadostí o zmenu mena alebo priezviska, bol prehľadný a terminologický jednotný. • Zákon č. 14/2006 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. O matrikách v znení neskorších predpisov. Doteraz platný zákon o matrikách, ktorý upravuje vedenie matrík ako verejných listín, správu a príslušnosť matrík, zápisy do matriky a ich zmeny, zápisy do matriky na základe dokladov z cudzích štátov, osobitnú matriku a obnovu matriky, sa počas jedenásťročnej účinnosti podľa zákonodarcu osvedčil. Dôvodom jeho novelizácie však boli skutočnosti a poznatky z aplikačnej praxe, ktoré bolo potrebné do zákona premietnuť, ako aj prijatie nového zákona o rodine, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2005. Predmetom novej zákonnej úpravy je predovšetkým:
