Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
Anna Plišková: A ruszin irodalmi nyelv a Szlovák Köztársaság oktatási rendszerében
K niektorým aspektom používania rusínskeho spisovného jazyka 103 tupné rozšírenie funkcií jazyka rusínskej národnosti, umožní znovuzrodenie a postupné rozširovanie rusínsky hovoriaceho prostredia v rozličných sférach spoločenského života, zabezpečí prirodzenú túžbu vrátiť sa k čo najčastejšiemu používaniu rusínskeho materinského jazyka u bežnom (najmä v rodinnom) živote, túžbu vrátiť sa naspäť k rusínskym rodinným tradíciám, čo prispeje k obrodeniu jazyka a k vytváraniu príkladov kultúrnej, inteligentnej komunikácie čoraz vycibrenejším normatívnym spisovným jazykom. Za priaznivých okolností toto by malo prispieť i k zastaveniu postupného odumierania základného prameňa pre spisovný jazyk - prirodzených, živých rusínskych nárečí, čistej, ušľachtilej, nenarušenej živej reči“ (Jabur, 1966). Vlastne tento moment bol aj jedným zo základných cieľov celého obrodeneckého hnutia Rusínov po roku 1989, ktorí najväčšie nádeje na úspech svojho nového národno-identifikačného procesu vkladali a vkladajú do výučby rusínskeho jazyka ako materinského na všetkých stupňoch škôl. A to aj napriek tomu, že ich materinský jazyk má mať oveľa skromnejšie postavenie než jazyky vyučovacie, pretože jeho výučba sa predpokladá iba v školách (resp. v triedach) s vyučovaním rusínskeho jazyka, čiže iba v školách s vyučovacím jazykom slovenským. Uvedenie materinského jazyka Rusínov do školského systému po roku 1989 upravovala druhá koncepcia - Koncepcia vzdelávania detí občanov Slovenskej republiky rusínskej národnosti (1996)1, ktorá akceptovala základné princípy alternatívneho vzdelávania i spoločenskú požiadavku občanov SR rusínskej národnosti na vzdelanie v materinskom jazyku. Začleňovanie jazyka do školského systému sa v zmysle tejto koncepcie malo začať od materských škôl s výchovným jazykom rusínskym, ktoré mali vzniknúť na základe požiadaviek rodičov. Napriek tomu, že predpoklady k tomu boli a sú, pretože v mnohých obciach s prevahou rusínsky hovoriaceho obyvateľstva sa ako výchovný jazyk súbežne so slovenským používa aj rusínsky, oficiálne v SR dodnes neexistuje ani jedna materská škola s výchovným jazykom rusínskym. Neplnenie prijatej koncepcie sa dá pripísať tomu, že tak rodičia, ako aj kompetentné inštitúcie danému problému nevenujú dostatočnú pozornosť a nepovažujú za dôležité zmenu v prospech vzniku, resp. transformácie, materských škôl s výchovným jazykom rusínskym realizovať. V dôsledku toho sa deti rodičov rusínskej národnosti na Slovensku aj v súčasnosti vychovávajú, podobne ako to bolo do roku 1989, v materských školách s oficiálnym výchovným jazykom slovenským alebo dokonca ukrajinským, hoci je známe, že tento prakticky fungoval aj pred rokom 1989 maximálne v jednej MŠ - v Prešove. Myslíme si, že je to problém, ktorým by sa mali zaoberať aj zriaďovatelia materských škôl, t. j. obecné úrady hlavne v obciach s prevahou rusínsky hovoriaceho obyvateľstva. Tento výsledok zrejme korešponduje aj s nepriaznivou situáciou pri výchove pedagogických pracovníkov pre materské školy v regiónoch s prevahou rusľn-1 Koncepciu vzdelávania detí občanov Slovenskej republiky rusínskej národnosti schválilo Ministerstvo školstva SR v auguste 1996. Vychádzala z uplatňovania práva na vzdelávanie v materinskom jazyku národnostných menšín zakotveného v Ústave SR. čl. 34, odst. 2 písm. a), zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov (úplné znenie 350/1994 Z. z.) § 3, Rámcového dohovoru Rady Európy o ochrane národnostných menšín, ktorý NR SR ratifikovala.
