Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
III. Výsledky empirických výskumov
98 III. Výsledky empirických výskumov Na otázku, čo je potrebné na zachovanie národnej identity nie na individuálnej, ale na celospoločenskej úrovni, sa odpovede Maďarov rozchádzajú, zväčša podľa témy práve aktuálneho spoločenského diskurzu. Aj to dokazuje fakt viacperspektívneho pohľadu, v dôsledku ktorého odkazy vytvorené a komunikované jednotlivými aktérmi podľa jednotlivých perspektív o maďarstve a o možnostiach jeho zachovania prenikajú do vedomia širokej verejnosti. Nie je náhoda, že v r. 2011 sa najviac respondentov (39 %) zhodlo v tom, že prioritným opatrením by mal byť zákon o ochrane maďarského jazyka, a tretí najfrekventovanejší názor (15 %) zdôrazňoval potrebu podporovať menšinovú kultúra podľa nových princípov a pravidiel. Stalo sa to napriek tomu, že podľa výsledkov predchádzajúcich výskumov väčšina Maďarov pramálo vie o systéme podporovania menšinových kultúr a ani ochranu jazyka nepovažovala vždy za takú dôležitú. V týchto názoroch je teda citeľná silná rezonancia medializácie danej témy pôsobením javu agenda setting, čo je tiež dôkazom viacperspektívneho pohľadu na danú problematiku. Z Maďarmi vymenovaných celospoločenský nutných opatrení má univerzálnej ší charakter opatrenie, ktoré sa v poradí dôležitosti umiestnilo na druhom mieste, a to ekonomický rozvoj južného Slovenska, vrátane rozvoja poľnohospodárstva. Tento faktor bol silne zastúpený aj v predchádzajúcich výskumoch a ako jediný nebol závislý od práve aktuálneho verejno-politického diskurzu. V súčasnosti ho každý tretí respondent považuje za najdôležitejší makrospoločenský faktor zachovania maďarskej menšiny na Slovensku. A zdá sa, že čoraz viac Maďarov si uvedomuje prítomnosť ďalšieho javu, ktorý môže viesť k zrieknutiu sa maďarskej národnosti: Ide o zmenu národnostnej štruktúry zmiešaných regiónov, spôsobenú okrem iného aj prisťahovaním sa Slovákov do obcí s väčšinovým maďarským obyvateľstvom. S týmto javom sa podrobne zaoberám v štúdii Za hranicami Bratislavy, ktorá sa nachádza vo IV. časti. Myšlienky na záver Väzby Maďarov k Slovensku sú stále silnejšie. Sú to nielen väzby v zmysle priestoru symbolizujúceho rodisko, domovinu, ale aj väzby k štátu, ktorého sú právoplatnými občanmi, aj keď to Ústava SR presne nedefinuje. Dve tretiny Maďarov priznávajú, že by nechceli žiť v inej krajine. Byť Maďarom nie je podľa väčšiny prekážkou pri uplatnení sa v praxi a ani slovensko-maďarské spolunažívanie (najmä na úrovni bydliska) sa nejaví ako problematické. Na drahej strane sú Maďari pevne zviazaní so svojou maďarskou národnosťou. V Úvode som to už spomínala, ale na tomto mieste treba znova podotknúť, že byť Maďarom je viacdimenzionálny fenomén, preto neexistuje jediný typ „maďarstva“, ale sú rôzne typy maďarskej národnej identity. Národná identita je závislá aj od národnostného hodnotového systému. Národnostný hodnotový systém znamená ponímanie národa ako hodnoty. Pri skúmaní národnostného hodnotového systému teda hľadáme odpoveď na otázku, či a nakoľko človek považuje svoju národnosť za dôležitú. Doterajšie opakované výskumy na túto tému odkryli tri základné typy národnostného hodnotového systému Maďarov. Nazvala som ich pevný, negujúci a odmietajúci národnostný hodnotový systém. Nositelia pevného národnostného hodnotového systému tvoria zhruba 35 % Maďarov. Sú hrdí na svoju národnosť. Otázku byť či nebyť Maďarom neriešia, byť Maďarom je pre nich totiž prirodzené, nevedia si ani predstaviť, že by boli niekým iným. Svoju národnú príslušnosť odvodzujú od materinského jazyka a kultúry. Pociťujú hlbokú zodpovednosť za ich zachovanie, lebo zachovanie jazyka a kultúry považujú za jedinú garanciu prežitia slovenských Maďarov. Pestovanie jazyka a kultúry nemá byť podľa nich iba v kompetencii jednotlivcov. Zdôrazňujú dôležitosť existencie uceleného inštitucionálneho systému na ich zachovanie a pestovanie a aby takýto systém mohol fungovať, považujú za
