Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)

III. Výsledky empirických výskumov

III.4 Maďari a ich dvojitá väzba 89 22. stav ekonomiky (39 %) 23. prisťahovanie sa Slovákov do maďarských obcí (38 %) 24. spoločenská klíma 25. slovensko-maďarské spolužitie 26. zmiešané manželstvá 27. zdravotný stav slovenských Maďarov 28. stav kultúry a kultúrnych pamiatok 29. postavenie žien 30. postavenie cirkví Z uvedených tridsiatich oblastí sa Maďarov bezprostredne dotýka 9. Z nich dve považujú dve tretiny respondentov za vážny problém: je to úbytok počtu Maďarov na Slovensku a prax maďarských rodičov, že posielajú svoje deti do základných škôl s vyučovacím jazykom slo­venským. Z pohľadu Maďarov ide v poradí o štvrtý a piaty najvážnejší problém Slovenska. Zo špecifických maďarských problémov sa za ďalší významný považuje asimilácia (55 %) a situácia maďarskej menšiny na Slovensku vo všeobecnosti (51 %). Tieto problémové okruhy vnímajú Maďari ako 9. a 11. najvýznamnejší problém na Slovensku. Z ostatných problémov týkajúcich sa ich bezprostredne sa stav cest­ných komunikácií na južnom Slovensku nachá­dza na 15. mieste, pričom takmer každý druhý respondent ho považuje za vážny problém. Prisťahovanie sa Slovákov do maďarských obcí je na 23. mieste (38 %), slovensko-ma­ďarské spolužitie na 25., pričom 31 % Maďa­rov sa stotožňuje s týmto problémom. 29 % ako problém uvádza zmiešané manželstvá (26. miesto v poradí problémových okruhov) a 27 % zdravotný stav Maďarov (27. miesto). Medzi týmito problémovými okruhmi sa neobjavuje často diskutovaná otázka uplatne­nia sa v praxi. Je skutočne problémom pre Maďarov? Podľa dlhodobého sledovania tohto fenoménu (23. graf) môžeme konštatovať, že v poslednom desaťročí sa znížil podiel tých, podľa ktorých sa na Slovensku Maďari nemô­(37 %) (31 %) (29 %) (27 %) (21 %) (21 %) (20 %) žu uplatniť: v r. 2001 sa 35 % respondentov domnievalo, že maďarská národnosť je prekáž­kou uplatnenia sa, o desať rokov neskôr zdieľal takýto názor každý štvrtý (24 %). Najviac sa znížil podiel respondentov považujúcich maďarskosť za bariéru len v určitých špecific­kých oblastiach57. Zároveň sa posilnili názory popierajúce negatívny vplyv maďarskej národnosti na uplatnenie sa v praxi: v r. 2001 ešte len vyše polovica (54 %), v súčasnosti už takmer dve tretiny (63 %) Maďarov si myslia, že ich národ­nosť v tomto smere nie je prekážkou, a veľmi mierny nárast sme zaznamenali v skupine považujúcej maďarskú národnosť vyslovene za výhodu (z pôvodného 1 % na 4 %). Tieto tendencie sa prejavujú aj v nasledujú­cich súvislostiach: Podľa 18 % Maďarov sa prí­slušníci menšín na Slovensku nemôžu uplatniť, ale 62 % Maďarov tento názor odmieta. 6 % sa domnieva, že byť Maďarom na Slovensku zna­mená hendikep, lebo Maďari nemajú žiadnu šancu uplatniť sa, zároveň však 77 % Maďarov nesúhlasí ani s týmto názorom. Väčšina Maďarov teda pokladá za proble­matické tie isté spoločenské javy ako ostatní občania Slovenska a rovnako ako ostatná popu­lácia ich považuje za vážne. Zároveň sa ale konfrontuje so špecifickými problémami vlast­nej komunity, najmä s úbytkom počtu jej prí­slušníkov58. Mnohí považujú za problematické aj uplatnenie sa v praxi, no podľa dominantné-57 Pod týmito oblasťami rozumejú zväčša štátnu správu a profesie, kde je vyžadovaná dobrá znalosť slovenčiny. 58 Tento problém vnímajú respondenti v poslednom čase intenzívnejšie. Vyššia citlivosť môže súvisieť s faktom sčítania ľudu, ktoré sa realizovalo v roku výskumu (2011) a kvôli čomu sa mnohí mohli dopočuť o poklese počtu Maďarov ako o hroziacom nebezpečenstve.

Next

/
Oldalképek
Tartalom