Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
III. Výsledky empirických výskumov
III.3 Kritériá maďarstva 85 stupnici 1 až 5. Vyššie hodnotenie znamenalo väčšiu dôležitosť (20. graf). Podľa slovenských Maďarov základným znakom Maďara je, aby sa zaňho sám považoval. Čiže Maďarom sa stáva nie preto, lebo spĺňa nejaké objektívne kritériá, ako napr. maďarské štátne občianstvo, narodiť sa v Maďarsku, žiť v maďarskom prostredí, podporovať maďarské politické strany, chodiť na bohoslužby v maďarskom jazyku, mať čisto maďarský pôvod (tieto kritériá považuje za dôležité menej ako polovica opýtaných). Najdôležitejším kritériom národnej príslušnosti je subjektívne hľadisko, osobný pocit spolupatričnosti, príslušnosti k národu a z neho vyvierajúca potreba a rozhodnutie deklarovať, za koho sa sami považujeme, kam sa zaraďujeme (93 % respondentov). V poradí dôležitosti nasledujú dve kritériá vyjadrujúce kultúmo-národnú sebaidentifíkáciu: maďarský materinský jazyk a znalosť, zároveň obľúbenosť maďarskej kultúry. Podobne ako v predošlej kapitole aj tu vidíme, že kultúrny faktor hrá významnú úlohu pri tvorbe identity. Nasledujúcim znakom je pôvod, s výraznou prevahou respondentov, ktorí sa domnievajú, že k maďarskosti postačuje jeden maďarský rodič (83 %), oproti tým, ktorí zdôrazňujú dôležitosť „čistého“ maďarského pôvodu (49 %) - dodávam, že naše zistenia o vplyve zmiešaných manželstiev na zachovanie si národnej identity tento optimizmus nepodporujú. V poradí kritérií bola úcta k maďarskej zástave (63 %) považovaná za dôležitejší znak maďarskosti ako navštevovanie maďarskej školy (58 %), ale výsledky by asi boli odlišné, keby sme toto kritérium upresnili na maďarskú základnú školu. Ostatné kritériá označila za dôležité menej ako polovica respondentov. Za najmenej dôležité znaky maďarstva považovali maďarské štátne občianstvo a rodisko v Maďarsku. V krátkosti zhrnuté: Aby mohol byť niekto považovaný za Maďara, najdôležitejšie je, aby sa ním sám cítil a deklaroval a aby jeho materinským jazykom bola maďarčina; najmenej dôležité je to, aby bol maďarským štátnym občanom, alebo aby sa narodil v Maďarsku. Toto zároveň znamená, že Maďarom nie je ten, koho iní za Maďara pokladajú, ale ten, kto sa sám považuje za Maďara. III.4 MAĎARI A ICH DVOJITÁ VÄZBA III.4.1 Vzťah Maďarov k Slovensku ako k vlasti Väzba väčšiny Maďarov ku Slovensku je založená na fakte, že sa tu narodili a majú tu svoju vlasť, aj keď pod pojmom vlasť nie všetci rozumejú to isté. 35 % Maďarov považuje za svoju vlasť svoje rodisko, čo pre niektorých znamená Slovensko, pre iných Hornú zem, ďalej obec, kde sa narodili a/alebo momentálne žijú, ale môže to byť aj etnografický región, v ktorom sa nachádza ich rodná obec či súčasné bydlisko (napr. Gemer). Takto ponímané rodisko v zmysle vlasti sa teda väčšinou nachádza na území Slovenska. Väzba so Slovenskom u osôb stotožňujúcich vlasť s rodiskom je teda zrejmá. Tieto väzby sú v prvom rade teritoriálneho charakteru, v druhom rade vyjadrujú vzťah k Slovenskej republike ako k štátno-politickému útvaru54. 54 Za svoje rodisko v r. 2007 považovalo 30 % respondentov Slovensko, 24 % Hornú zem, 16 % svoju rodnú obec, 13 % súčasné bydlisko, 8 % príslušnú etnografickú oblasť (región), 9 % Maďarsko, 3 % Uhorsko. Pre porovnanie uvádzame, ako o rodisku v rovnakom roku uvažovali príslušníci ostatných maďarských komunít v Karpatskej kotline: V Rumunsku 44 % respondentov uvádzalo ako svoje rodisko Sedmohradsko, 22 % svoju rodnú obec, 17 % Rumunsko. V Srbsku 68 % respondentov uviedlo ako vlasť Vojvodinu, 11 % svoje rodisko, 7 % Srbsko. Na Ukrajine 67 % za rodisko pokladá Podkarpatskú Ukrajinu, 14 % svoju rodnú obec, 9 % Ukrajinu. V Maďarsku za svoju vlasť označilo 82 % opýtaných Maďarsko, 7 % svoju rodnú obec, 4 % bydlisko (Kárpát Panel 2007).