Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
III. Výsledky empirických výskumov
76 III. Výsledky empirických výskumov Ako sa nazýva táto národná menšina/národnosť/odtrhnuté Maďarstvo? Používajú sa tri etnonymá: Maďar, slovenský Maďar a felvidécky Maďar. Ako respondenti nazývajú komunitu a jej príslušníkov, sa zvyčajne stotožňuje s etnonymom, ktorým samých seba označujú, čiže individuálnym etnonymom: tí, ktorí svoju komunitu označujú ako „Maďari“, „Maďarstvo“, aj seba nazývajú Maďarmi. Tí, ktorí uprednostňujú názov „slovenskí Maďari“, považujú sa za slovenských Maďarov, resp. Maďarov. Tí, ktorí používajú názov felvidécki Maďari, sa považujú za felvidéčanov, resp. felvidéckych Maďarov, občas za Maďarov. Používanie etnonymov spoločenstva národná menšina a národnosť je charakteristické pre osoby preferujúce individuálne etnonymá „Maďar“, „slovenský Maďar“, používanie etnonymá odtrhnuté Maďarstvo sa vyskytuje skôr u „felvidéckych Maďarov“. III.2.2 Individuálne etnonymá Ako som na to vyššie poukázala, individuálne etnonymum úzko súvisí s etnonymom spoločenstva, čo vypovedá aj o rozšírenosti jednotlivých individuálnych etnoným. Skutočne, všetky naše výskumy dokazujú, že Maďari sa najčastejšie považujú za „Maďarov“, „slovenských Maďarov“ a za „Felvidéčanov“. Keď robíme empirický výskum, respondenti si zvyčajne môžu uviesť dve národné identity. Oproti metodike používanej pri sčítaní ľudu, keď si každý môže vybrať iba jednu národnosť, v našich výskumoch majú osoby pociťujúce príslušnosť k viacerým etnikám (napr. k Maďarom a k Slovákom) možnosť, aby uviedli obe národnosti. V praxi je to tak, že respondenti majú dve možnosti na výber (prvotná a sekundárna deklarovaná identita), pričom pri oboch možnostiach si môžu vybrať z 15 alternatív. Ak ani jedna nezodpovedá skutočnosti, môžu si označiť národnosť, ktorá im vyhovuje najviac43. Údaje uvedené v grafe č. 12 sme získali na vzorke dospelého obyvateľstva v r. 2007. Tieto neboli nijako prekvapujúce, nakoľko len potvrdili výsledky predošlých výskumov44, podľa ktorých sa stále najčastejšie používajú etnonymá „Maďar“ a „slovenský Maďar“, a to tak na vyjadrenie prvotnej, ako aj sekundárnej identity. Tretina respondentov sa definovala ako „Maďar“ bez ďalšieho prívlastku (ako prvotná identita 34 %, ako sekundárna 29 % respondentov). Druhým najčastejšie uvádzaným individuálnym etnonymom bol „slovenský Maďar“. Medzi podielom „Maďarov“ a „slovenských Maďarov“ nie je veľký rozdiel: za „slovenského Maďara“ sa považovalo 30 % (prvotná identita), resp. 27 % respondentov (sekundárna identita). Tretie najčastejšie individuálne etnonymum „Felvidéčan“ sa vyskytuje oveľa zriedkavejšie: ako označenie svojej prvotnej identity si ho zvolilo 18 % respondentov, pre označenie svojej sekundárnej identity 14 % respondentov. Z ostatných ponúknutých alternatív si 5 % respondentov zvolilo ako primárnu identitu kategóriu „slovenský občan s maďarským materinským jazykom“, 7,5 % označilo túto kategóriu ako svoju sekundárnu identitu. Ostatné etnonymá, teda tie, ktoré sa viažu na štátne občianstvo či na príslušnosť k regiónu (napr. Žitnoostrovčan), sú zriedkavé a to isté platí pre „Európana“. Etnonymum Európan si ako prvotnú identitu prisvojili 3%, ako druhotnú identitu 7% respondentov. Neznamená to však odpútanie sa od koreňov, od regiónu, kde sa daný jednotli-43 Túto možnosť využíva maximálne 1 - 3 % respondentov, no väčšina z nich vlastne len „prerozpráva“ niektorú z ponúknutých odpovedí. Napr. miesto výberu kategórie „slovenský štátny občan“ uvedie, že „mám slovenské štátne občianstvo“. Odpovede skutočne výrazne odlišné od vopred ponúknutých alternatív sú veľmi zriedkavé, vyskytujú sa v prípadoch, keď sa respondent považuje za osobu rómskej či inej národnosti (vo vzorke sa napr. našli Nemci). 44 Môžeme spomenúť napr. medzinárodný výskum zameraný na mládež Mozaik 2001. Podľa jeho výsledkov sa 54 % vtedy 14 — 29-ročných mladých ľudí prioritne, 24 % sekundárne definovalo za Maďara. Zároveň 28 % z nich si ako prioritnú, 32 % ako sekundárnu identitu vybralo kategóriu „slovenský Maďar“. Čiže aj v ich prípade bolo poradie sebadefinícií rovnaké: na prvom mieste „Maďar“, na druhom „slovenský Maďar“ (bližšie pozri Lampl 2007:27).
