Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
III. Výsledky empirických výskumov
III. 1 Kto sú Maďari na Slovensku 65 to všeobecnej kategórie zmiešaného manželstva zakomponovať do metodiky budúcich výskumov dva typy slovensko-maďarských zmiešaných manželstiev. Manželstvo, v ktorom jeden z partnerov je Maďar, druhý pôvodom i národnosťou Slovák, môžeme nazvať klasickým zmiešaným manželstvom. Druhý typ, keď Maďar žije so Slovákom maďarského alebo zmiešaného pôvodu, môžeme považovať za viacnásobne zmiešané manželstvo. Praktický význam rozlíšenia týchto dvoch typov zmiešaných manželstiev je taký, že sa v nich odlišujú mechanizmy konštruovania národnosti partnerov, a hlavne ich detí, aj keď podľa doterajších výskumov deti zo zmiešaných manželstiev získavajú zväčša slovenskú národnosť. Akú národnosť majú deti respondentov? V r. 2011 bolo 89 % deti maďarskej, 10 % slovenskej, 1 % inej národnosti. Ak spomedzi opýtaných vylúčime Slovákov, zisťujeme, že 93 % detí maďarských rodičov je maďarskej, 7 % slovenskej národnosti. Po porovnaní pôvodu a národnosti manželov porovnajme pôvod a národnosť ich detí. 93 % detí maďarskej národnosti pochádza z homogénneho manželstva, 88 % detí slovenskej národnosti pochádza zo zmiešaného manželstva. Väčšina maďarských detí teda má maďarský pôvod, kým väčšina slovenských detí zmiešaný pôvod. Tieto údaje zároveň naznačujú, že hoci väčšina maďarských detí má oboch rodičov maďarskej národnosti a väčšina slovenských detí má jedného rodiča maďarskej, druhého slovenskej národnosti, predsa len sú aj zmiešané páry s maďarskými potomkami (7 %) a maďarské páry, ktorých deti majú slovenskú národnosť (12 %). Častejší a typickejší je výskyt maďarských rodičov, ktorí majú slovenské deti, než výskyt zmiešaných párov s maďarskými deťmi (2. graf). Úbytok Maďarov podmienený typom manželstva, ktorý bol zjavný už v medzigeneračnom rozpätí respondenta a jeho rodičov, pokračuje ďalej vo vzťahu respondenta a nasledujúcej generácie. Je to zjavné najmä v zmiešaných manželstvách, kde dieťa len zriedkakedy „zdedí“ národnosť maďarského rodiča. Tento fenomén sa však vyskytuje aj v homogénnych maďarských manželstvách, hoci v tomto prípade je pravdepodobnosť jeho výskytu nižšia. No stále je vyššia ako pravdepodobnosť toho, že deti zo zmiešaného manželstva budú mať maďarskú národnosť. III.1.2 Používanie jazyka v rodine a voľba základnej školy Najčastejšie používaným jazykom v rodine respondentov počas ich detstva bola maďarčina: v 95 % rodín sa hovorilo výlučne po maďarsky, v 5 % skôr po maďarsky. Tieto údaje sa nevzťahujú iba na homogénne maďarské manželstvá, ale aj na zmiešané domácnosti. Respondent a jeho rodičia sa rozprávali po maďarsky aj vtedy, keď iba jeden z rodičov mal maďarskú národnosť, čo však podľa všetkého druhému rodičovi nerobilo jazykový či iný problém. U časti respondentov sa kontinuita používania maďarského jazyka prerušuje pri nástupe do základnej školy: základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským absolvovalo 91 % a zhruba každý jedenásty respondent (9 %) navštevoval základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským (3. graf). Zloženie absolventov ostatných typov škôl podľa vyučovacieho jazyka svedčí o tom, že kým odborné učilište a univerzitné vzdelanie získala väčšina v slovenskom jazyku (56 % a 58 %), odbornú strednú školu a gymnázium absolvovala väčšina v maďarčine (64 % a 90 %)41. 41 Medzi respondentmi, ktorí navštevovali maďarskú základnú školu, je v porovnaní s absolventmi slovenských základných škôl vyšší podiel tých, ktorí skončili odborné učilište a nižší podiel maturantov. Pokiaľ ide o univerzitné vzdelanie, nie je rozdiel medzi absolventmi maďarských a slovenských základných škôl: z oboch skupín 18 % získalo vysokoškolský diplom.
