Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
II. Madari zrkadle sčítania L'udu
58 II. Maďari v zrkadle sčítania ľudu tách - v Bratislave (3,4%) a v Košiciach (2,6%). Pri analýze krajských dát som už konštatovala, že viacerí uvádzajú materinský jazyk maďarský než maďarskú národnosť a to sa ukazuje aj v rámci okresov. V každom okrese je vyšší podiel obyvateľov s maďarskou materčinou ako s maďarskou národnosťou. Najväčšia komunita Maďarov, či už podľa národnosti, alebo podľa materinského jazyka, žije v Dunajskostredskom okrese (74,9%, resp. 78,5%). V 3. a 4. stĺpci 30. tabuľky uvedené údaje poukazujú na to, koľko percent obyvateľov okresu rozpráva na verejnosti a doma najčastejšie po maďarsky. To, že miera používania maďarčiny v okresoch je rozdielna, vidíme hneď, ale ukazujú sa aj ďalšie súvislosti: Pre všetky okresy platí, že podiel ľudí používajúcich na verejnosti najčastejšie maďarský jazyk je nižší od podielu maďarskej národnosti, t.j. nie každý Maďar používa v práci či v škole najčastejšie maďarčinu. V Dunaj skostredskom okrese všetci Maďari hovoria doma predovšetkým po maďarsky. V nasledujúcich okresoch hovorí doma prednostne po maďarsky viac občanov, ako je tých, ktorí majú maďarskú národnosť: v Komárňanskom, Rimavskosobotskom, Novozámockom, Trebišovskom, Veľkokrtíšskom, Rožňavskom, Levickom, Lučeneckom, Revúckom, Michalovskom a v okrese Košice-vidiek. Sú aj také okresy, v ktorých hovorí doma prevažne po maďarsky menej občanov, než je tých, ktorí majú maďarskú národnosť: Galantský, Šaliansky, Senecký, Nitriansky, Bratislava a Košice. Všeobecne platí, že v okresoch, kde žije viac Maďarov, tam častejšie hovoria po maďarsky aj doma, aj na verejnosti, zároveň ale neplatí, žeby miera verejného používania maďarčiny úmerne klesala s poklesom podielu občanov maďarskej národnosti v okresoch. Nevzťahuje sa to ani na používanie maďarčiny v rodinách, hoci tu skôr možno badať takúto tendenciu. Údaje v tab. č. 31, spresňujúc predtým vykreslené tendencie, poukazujú na to, v akej miere sa v jednotlivých okresoch odchyľuje podiel občanov maďarskej národnosti od podielu občanov s materinským jazykom maďarským (2. stĺpec), ako aj na to, o koľko menej alebo viac hovoria občania na verejnosti a v domácnostiach predovšetkým po maďarsky v porovnaní s maďarskou národnosťou ( 3. a 4. stĺpec). Znovu je viditeľné, že občanov s maďarskou materčinou je viac, ako tých s maďarskou národnosťou. Tieto dve skupiny sa prekrývajú najviac v Bratislave, v Seneckom, Nitrianskom, Galantskom a Košickom okrese - v nich sa rozdiely medzi podielom maďarskej národnosti a maďarskej materčiny pohybujú v rozmedzí 1 percenta. To, že sa viacerí priznávajú k maďarskej materčine ako k maďarskej národnosti, sa najviac prejavuje v Komárňanskom a Trebišovskom okrese, ďalej v okrese Košice-vidiek a v Rimavskosobotskom okrese. V prvých troch sa spomínané rozdiely pohybujú mierne nad 4% a v Košickom okrese dosahujú až 6,7%. Pri rozbore 30. tabuľky som už spomínala, že podiel občanov verejne hovoriacich prednostne po maďarsky je v každom okrese nižší, ako podiel občanov maďarskej národnosti. Percentuálne rozdiely ukazuje 3. stĺpec tab. č. 31: Podiel obyvateľov prevažne hovoriacich na verejnosti po maďarsky a obyvateľov s maďarskou národnosťou sa najviac zhoduje v piatich okresoch, a to v Komárňanskom, Michalovskom, Trebišovskom, Revúckom a v okrese Košice- vidiek (do 1%). Do 5% siahajú rozdiely v Nitrianskom, Rimavskosobotskom, Veľkokrtíšskom, Lučeneckom, Levickom, Novozámockom, Rožňavskom okrese, ako aj v Bratislave a Košiciach. Od 5% vyššie rozdiely sa ukázali v 4 okresoch, a to v Dunajskostredskom, Seneckom, Šalianskom a Galantskom. Ako bolo už povedané, v Dunaj skostredskom okrese používajú doma najčastejšie maďarčinu všetci občania maďarskej národnosti a v Košiciach je veľmi podobná situácia (4. stĺpec tab. č. 31). Zároveň však sú také okresy, kde nie každý s maďarskou národnosťou používa doma prednostne maďarčinu:
