Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
II. Madari zrkadle sčítania L'udu
IL 3. Materinský jazyk 53 považujú slovenčinu za svoj materinský jazyk. Nakoľko materinský jazyk sa považuje za jeden z indikátorov pôvodu, potom to znamená, že z hľadiska pôvodu je menej Slovákov ako z hľadiska ich deklarovanej identity. Takže sa za Slovákov prihlásili nielen pôvodom Slováci, ale aj občania iného pôvodu. Toto platí najmenej v Žilinskom kraji, najviac v Prešovskom a Košickom kraji. V tabuľke č. 25b dobre vidno, že národnosť a materinský jazyk sa k sebe najviac približujú v Žilinskom kraji, kde je podiel ľudí so slovenskou národnosťou iba o 0,3% väčší ako podiel ľudí so slovenskou materčinou. Čiže v Žilinskom kraji platí najviac, že tamojší Slováci majú zároveň aj slovenskú materčinu. Menšie rozdiely ako je celoštátnych 2,1% medzi občanmi so slovenskou národnosťou a občanmi so slovenským materinským jazykom sa ukazujú v Bratislavskom, Trenčianskom, Banskobystrickom a Trnavskom kraji (v rozmedzí 0,5% až 1,4%). V Nitrianskom kraji tento rozdiel už presahuje celoštátny priemer, keďže podiel príslušníkov slovenskej národnosti je o 2,5% vyšší ako podiel tých, čo za svoj materinský jazyk uviedli slovenčinu. Najväčší rozdiel (4,5%) medzi podielom Slovákov a ľudí so slovenskou materčinou sa ukazuje v Prešovskom a Košickom kraji. Takže práve v týchto dvoch krajoch platí najviac, že aj ľudia neslovenského pôvodu sa hlásia k slovenskej národnosti. Podiel tých, ktorí na verejnosti hovoria najčastejšie po slovensky vo vzťahu k deklarovaným Slovákom, je na celoštátnej úrovni o 0,3% nižší. Čiže na verejnosti používa najčastejšie slovenčinu približne o 15 tisíc osôb menej ako je tých, ktorí sa hlásia za Slovákov. Údaje podľa krajov nám poskytujú o tejto súvislosti pestrejší obraz. Z hľadiska sledovaných ukazovateľov môžeme kraje rozdeliť do troch skupín. Prvú skupinu tvoria tie, v ktorých nie sú medzi dvomi ukazovateľmi odchýlky, alebo sú iba minimálne. To znamená, že podiel ľudí so slovenskou národnosťou a tých, ktorí verejne najčastejšie rozprávajú slovenčinou je úplne alebo takmer rovnaký (0% - 0,5%). Toto platí pre Nitriansky, Banskobystrický, Košický a Trnavský kraj, čiže v týchto krajoch v prvom rade iba Slováci rozprávajú na verejnosti najčastejšie po slovensky. Do druhej skupiny zaraďujem Bratislavský a Prešovský kraj, kde tí, ktorí verejne používajú najčastejšie slovenčinu prevažujú nad tými, ktorí majú slovenskú národnosť. Takže nielen Slováci používajú na verejnosti väčšinou slovenčinu, ale aj občania iných národností. Do tretej skupiny patrí Trenčiansky a Žilinský kraj. V obidvoch sa ukazuje rozdiel presahu-Tabuľka č. 25b: Slovenský materinský jazyk a používanie slovenčiny vo vzťahu k slovenskej národnosti (%) Kraj Národnosť Materinský jazyk vo vzťahu k národnosti Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti vo vzťahu k národnosti Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti vo vzťahu k národnosti Bratislavský 90,2-0,5 1,2-5,7 Trnavský 71,2-1,4-0,5-6,5 Trenčiansky 91,8-0,5-2,4-6,8 Nitriansky 68,6-2,5 0,0-7,0 Žilinský 93,1-0,3-2,2-6,6 Banskobystrický 76,5-0,9 0,1-6,1 Prešovský 82,0-4,5 1,2-9,7 Košický 73,3-4,4-0,1-9,2 Slovensko 80,7-2,1-0,3-7,4 Zdroj: ŠÚSR, Sčítanie ľudu 2011 a vlastné výpočty
