Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
I. Východiská
28 I. Východiská 1.2.2 Teoretické východiská výskumu národných menšín Vyššie citované myšlienky Zygmunta Baumana predstavujú vlastne už úvod ku kapitole o národných menšinách po predchádzajúcej časti, kde som sa venovala predovšetkým teoretickým koncepciám, ktoré sa týkali otázok formovania sa národa a vymedzovania jeho pojmu. Sú tieto otázky dôležité z hľadiska slovenských Maďarov, ak nie sú národom, ale národnou menšinou? Sú nesporne dôležité, a to z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, že bez národa by sme nemohli hovoriť ani o národnej menšine, pretože by smejú nemali s čím porovnať, veď národnou menšinou je práve preto, lebo existuje národ, ktorého časťou predtým bola (a v prípade dvojitého občianstva je aj naďalej) nielen v kultúrnom, ale i v politickom zmysle, a ku ktorému sa viaže prinajmenšom kultúrne i naďalej23. Druhý dôvod je, že otázky, ktoré si môžeme položiť v súvislosti s národom, platia - aj keď nie všetky sú rovnako relevantné - aj o národnej menšine. Pokiaľ súhlasíme, že národ je historickou kategóriou, a považujeme ho za kategóriu a nie za skupinu, potom ani národná menšina nebude večná (to si na rozdiel od národa ani nikto nemyslí, pretože „získanie“ menšinového postavenia sa spája spravidla s konkrétnou politicko-historickou udalosťou, jeho začiatok v mnohých prípadoch možno presne určiť) a ani príslušnici národnej menšiny nie sú skupinou, ale osoby, ktoré okrem toho, že personifikujú charakteristické znaky pojmu národnej menšiny, tvoria rozmanitú stratifikovanú populáciu. Národná menšina, podobne ako národ, má kultúrny a politický prvok. Politickým prvkom je menšinové postavenie, ktoré je výsledkom politických hier. Kultúrny prvok je sčasti totožný s kultúrnymi prvkami národa, od ktorého sa odčlenila, a súčasne obsahuje aj kultúru, ktorá sa formovala v menšinových podmienkach. V prípade národnej menšiny zrejme nemá zmysel položiť si otázku, čo bolo skôr, pocit alebo menšina, veď ak si zoberieme napríklad slovenských Maďarov, príčinou toho, že sa stali menšinou, nebola akási túžba po menšinovom bytí, ale politický akt, zmena hraníc. Iná otázka je, či menšinové bytie generuje menšinové postoje, menšinový životný pocit a sebareflexiu. Ako vznikli národné menšiny? V ďalšej časti kapitoly sa budem venovať tejto otázke, a to na základe koncepcie už vyššie zmieneného amerického sociológa Rogersa Brubakera (Brubaker 1996), ktorá podľa môjho názoru podáva presnú sociologickú diagnózu, „relacionálnu a interaktívnu perspektívu“ (cit. d. 76) procesov budovania národa v našom regióne a v súvislosti s tým aj vzniku a súčasného postavenia národných menšín. Podľa Brubakera to všetko je výsledok interakcií prebiehajúcich v aréne s tromi „politickými poľami“, kde sú traja účastníci, ktorí tvoria „triadickú konfiguráciu“. Týmito účastníkmi, zložkami, prvkami sú: národná menšina, nacionalizujúci štát a materská krajina (homeland, domovská krajina) (cit. d. 55). Všetky tri znamenajú „dynamickú politickú pozíciu či ... súbor vzájomne spojených, no konkurujúcich pozícií - nie nejakú statickú situáciu, nejakú zvláštnu ‘vec’“ (cit. d. 66). Tieto tri politické polia Brubaker definuje takto: „Národná menšina nie je jednoducho ‘skupina’ daná podľa faktov etnickej demografie. Je to dynamická politická pozícia či presnejšie súbor spojených, pričom vzájomne konkurujúcich pozícií, ktoré k sebe prináležia“ (cit. d. 60). Pre tieto politické pozície, ktoré zastávajú „rôzne organizácie, strany, hnutia či individuálni politickí podnikatelia“ (cit. d. 61), sú charakteristické trojaké požiadavky: „1) verejne požadujú, aby mohli byť členmi etnokultúmeho národa, ktorý je odlišný od početne alebo politicky dominantného etnokultúmeho národa, 2) žiadajú od štátu uznanie ich odlišnej etnokultúmej národnosti, a 3) na základe tejto etnokultúmej národnosti žiadajú určité kolektívne kultúrne alebo politické práva“ (cit. d. 60). Pričom 23 Porovn. Kántor 2004:275.
