Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
I. Východiská
L 2 Základné pojmy a teórie 19 nie, čiže nacionalizmus. Čo bolo skôr, národ alebo nacionalizmus? Podľa niektorých autorov bol nacionalizmus skôr než národ (Weber, Gellner, Greenfeld 2004; Hobsbawm, Craig 2000:35), podľa iných (Smith, John Armstrong) naopak, národ existoval skôr než nacionalizmus (Smith, John Armstrong). Národ je tak považovaný u niektorých za dôsledok, u iných za príčinu vývoja, ďalší si opäť myslia, že nacionalizmus je nielen príčinou vzniku národa, ale súčasne i jeho dôsledkom. Ďalej sa diskutuje o tom, či je národ skupina alebo kategória (v tom zmysle, že je značne variabilnou charakteristikou jednotlivcov). Väčšina si myslí, že ide o skupinu, napríklad Hobsbawm hovorí o „spoločenstve definovanom ako národ“ a na viacerých miestach sa zmieňuje o jeho skupinovej identite (Hobsbawm, 1993: 20, 21 ), iní vymedzujú národ ako sociálnu skupinu (Hroch, 2000:5) alebo ako skupinu občanov (Smith, 1995:30). Sú však autori (Barth, Anderson, Brubaker, Wimmer, Verdery), ktorí kritizujú prístup k národu ako skupine, tzv. „grupizmus“ (Brubakerov výraz), no ani oni sa nemôžu, napriek svojmu metodologickému východisku, celkom vyhnúť používaniu grupistických výrazov prítomných v reči, ako si to priznáva i Brubaker (Brubaker 2001). Grupizmus chápe Brubaker takto: „Grupizmom... rozumiem sociálnu ontológiu, ktorá nás vedie k tomu, že hovoríme a píšeme o etnických skupinách a národoch ako o reálnych entitách, komunitách, ako o substanciálnych, trvalých, vnútorne homogénnych a zvonka ohraničených kolektivitách“ (Brubaker 1998:292). Podľa Bartha sa nositelia etnických kategórií sami grupujú, „tvoria vlastné reifikácie: predstavujú si ich, pripisujú im charakteristické znaky, homogenizujú a esencializujú ich. Tieto reifikácie majú, samozrejme, svoje dôsledky, no v žiadnom prípade nie také, že tým jednoducho, čisto len silou imaginácie vytvoria tieto imaginárne komunity a vlastnosti“ (Barth 1996:4). Wimmer kritizuje grupizmus z iného aspektu: vytýka mu, že modernisti „považujú spoločnosti organizované na národnom základe za celky, ktoré preto majú byť predmetom štúdia, lebo sú prirodzené“ (Wimmer 2005:168.). Podľaneho „predpoklad, že národ/štáťspoločnosť predstavuje prirodzenú sociálnu a politickú formu moderného štátu“, je jednou z foriem prejavu metodologického nacionalizmu (cit. d. 164.). Je národ politická alebo kultúrna kategória, či oboje? Podľa jednej koncepcie je to politický národ alebo štát-národ, podľa druhej koncepcie kultúrny národ. „Prvý typ môžeme charakterizovať ako slobodný zväzok občanov, racionálnu a dobrovoľnú konštrukciu. Tento občiansky, voliteľný zväzok založený na zmluve je základom francúzskej koncepcie národa. (...) Oproti tomu druhý typ poníma národ ako stelesnenie historického spoločenstva, výraz pocitu identity, manifestovanie prirodzeného poriadku. Národ založený na takomto kultúrnom, organickom zväzku je základom nemeckého ideálu“ (Dieckhoff, 2002:7). Analýzy národného vývinu však vyvracajú tento zdanlivo neprekonateľný protiklad medzi politickým a kultúrnym národom (Renan, Weber, Hutchinson, Smith a ďalší). „Národ je výtvorom nacionalistov. Nacionalizmus môžeme definovať z tohto hľadiska ako ideologické hnutie zamerané na vytvorenie alebo zachovanie autonómie, jednoty a identity existujúceho alebo potenciálneho ‘národa’. (...) Nacionalisti, samozrejme, nemôžu tvoriť a ani netvoria národy z ničoho. Vo vybranej populácii a jej spoločenskom prostredí aspoň niekoľkí musia podporovať aktivity a ciele tvorcov nacionalistických vízií“ (Smith 2004:206). Inde: „Na vytvorenie občianskych prvkov národného bytia bolo treba čakať na priemyselnú revolúciu a jej dôsledky. Jeho etnické prvky však boli hotové“ (cit. d. 216). Podľa Smitha „národ je moderné kultúrne a politické spoločenstvo“ (cit. d. 227.) a toto vymedzenie ďalej upresňuje: „Nie je prekvapením, že zladenie týchto dvoch sfér v priestore a čase je hlavným cieľom nacionalistov na celom svete.“ Nejde teda len o to, že národ obsahuje v sebe obidva komponenty, kultúrny i politický
