Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
IV. Za hranicami Bratislavy
IV. 3 Výsledky výskumu 125 ktorou síce počítali, ale nečakali, že to bude až taký problém. Niekomu vadia zlé medziľudské vzťahy a závisť, ako aj to, že podľa ich skúsenosti dedinčania nechcú medzi seba prijať ľudí z mesta. Respondenti bývajúci v Maďarsku majú komunikačné problémy. Keď človek prichádza do cudzieho prostredia, často má obavy z možnej diskriminácie. Skúmali sme, či sa naši respondenti stretli s týmto fenoménom. Hoci drvivá väčšina respondentov nemá podobné skúsenosti, ojedinele sa tento jav vyskytuje. V závislosti od konkrétnej formy diskriminácie sa 6 -18 % ŽO a 5 -16 % M stretlo s takým správaním svojho okolia, ktoré pociťujú ako diskrimináciu (tabuľka č. 43). Najčastejšia je jazyková diskriminácia, s ktorou sa stretlo 14 % ŽO občas, 4 % ŽO často, každý desiaty M občas a 6 % M často. Vo väčšine týchto prípadov máme na mysli diskrimináciu slovenského jazyka, keďže táto sťažnosť pochádza od Slovákov, avšak vyskytuje sa aj v prípade respondentov maďarskej národnosti, ktorí majú skúsenosť s diskrimináciou maďarského jazyka na Žitnom ostrove. Dôležitým faktorom stotožnenia sa s novým bydliskom je, či sa tam človek cíti doma. Ale čo vlastne znamená domoví Z odpovedí sa dozvedáme, že pre niektorých respondentov je to konkrétne zemepisné územie: rodná zem, obec, v ktorej žije. Pre iných znamená zhmotnenie túžby mať vlastný dom so záhradou. Pre väčšinu respondentov je to pocit, duševné rozpoloženie: pocit bezpečia, pocit komfortu, pocit spolupatričnosti, byť v kruhu rodiny, byť s príjemnými ľuďmi, pokojná atmosféra a pokoj v duši, pohoda, ostrov mieru, prístav, do ktorého sa človek vždy môže vrátiť, kde môže byť sám sebou, alebo ako to jeden z respondentov vyjadril: „Domov je plece, na ktorom sa môžeš vyplakať“. Nezávisle od toho, kedy sa prisťahovali, 96 % ŽO a 99 % M sa v mieste svojho nového bydliska cíti doma (48. graf). Väčšinou si už respondenti úplne zvykli v novom prostredí, ale každý siedmy ŽO a každý ôsmy M má predsa len akýsi pocit nedostatku. Čo im najviac chýba? Rodinní príslušníci, priatelia z detstva, príbuzní, ľudia, na ktorých si zvykli, dobre fungujúca sieť verejnej dopravy, hustejšie a kultivovanejšie autobusové spoje do Bratislavy, viac obchodov, služby na vyššej úrovni, možnosti kultúrneho vyžitia a voľnočasových aktivít, hlavne v slovenskom jazyku. Bratislavský feeling: „Môj domov je Bratislava, tu som sa narodil, tu mám kamarátov, to je moja rodná zem... „ ...hoci mám trvalé bydlisko tu v Samoríne, nedokážem tu žiť...“; „...pocit, keď ráno brázdime ulice mesta s mojím psom... “. A sú aj takí, ktorým jednoducho chýba Bratislava. Tá malá skupinka respondentov, ktorá sa necíti doma vo svojom terajšom bydlisku, tvrdí, že Bratislava bola ich domovom a vždy ním aj zostane. Tabuľka č. 43: Stretli ste sa/stretávate sa vo svojom novom bydlisku s niektorou formou prejavu diskriminácie? (%)-----------w -------------------------------Zitnoostrovčania Bývajúci v Maďarsku Nikdy Občas Často Nikdy Občas Často náboženská 94 2 4 95 0 5 veková 94 3 3 94 1 5 politická 89 7 4 91 4 5 rodová 93 3~4\ 93 2 5 jazyková 82 14 4 84 10 6 kvôli geografickej oblasti, odkiaľ pochádzam 93 4 3 89 6 5 národnostná 89 7 4 87 9 4 kvôli mojej finančnej situácii 91 5 4 93 2 5
