Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
IV. Za hranicami Bratislavy
IV. 3 Výsledky výskumu 115 tak pre Ž O ako aj pre M sa uplatnenie jazykových práv a spolunažívanie Slovákov a Maďarov javilo ako najmenší problém, aj napriek tomu, že 6 % ŽO a 23 % M malo komunikačné ťažkosti. Po zhrnutí všetkých odpovedí sa ukázalo, že život v novom bydlisku bol pre M menej problematický ako pre ŽO. IV. 3.4 Každodenné aktivity Náš predchádzajúci výskum (Lampl - Hardi 2009) potvrdil, že ľudia pravidelne dochádzajúci za prácou mimo svojho bydliska aj väčšinu svojich iných aktivít vykonávajú v mieste pracoviska. Aj služby využívajú väčšinou tam, kde pracujú, iba v menšej miere v mieste svojho bydliska. V dotazníku sme vymenovali 28 rôznych aktivít/služieb. Zaujímalo nás, kde ich respondenti vykonávajú. V mieste svojho bydliska alebo v Bratislave, resp. v inej obci? Znova sa potvrdilo prioritné postavenie Bratislavy. Samozrejme, nie každý vykonáva všetky činnosti a nie každý využíva všetky vymenované služby. Údaje v 41. tabuľke odzrkadľujú iba odpovede tých, na ktorých sa tieto činnosti a služby reálne vzťahujú. Opäť sa ukázalo, že väčšina opýtaných pracovala v Bratislave. Vzdelávacie inštitúcie navštevuje pomerne málo respondentov. V prípade materských a základných škôl platí, že ŽO sa ich snažia využívať v mieste bydliska, ale stredné a vysoké školy už navštevujú v Bratislave. To znamená, že vyše 75 % ŽO dáva svoje deti do miestnej materskej školy, zhruba každý druhý do miestnej školy — tu už dobre vidno, že ich vozia aj do iných obcí, ale v prípade škôl vyššieho stupňa už uprednostňujú Bratislavu. Je to pochopiteľné, veď väčšina týchto respondentov býva v obciach, kde takéto školy neexistujú. Väčšina respondentov M vodí svoje deti do materských a základných škôl do Bratislavy, ale každý štvrtý využíva aj služby miestnej materskej školy a 4 respondenti (resp. ich deti) navštevujú miestnu vysokú školu (v Mosonmagyaróvári). K vzdelávacej sfére patrí aj mimoškolské vzdelávanie detí a vzdelávanie dospelých (21. a 22. činnosť). Tieto aktivity sa realizujú väčšinou mimo bydliska, ale v porovnaní s M sa im ŽO častejšie venujú aj v mieste svojho bydliska. Ďalšiu skupinu činností tvoria kultúrne a športové aktivity vykonávané respondentmi, respektíve návšteva takýchto podujatí (v tabuľke 6. - 9. činnosť). Ani jedna z nich nepatrí medzi hromadne vykonávané aktivity. Okrem aktívneho športovania, ktoré praktizujú vo svojom bydlisku, na ostatné činnosti hľadajú ŽO priestor mimo svojej obce. Podobné tendencie vidíme aj v prípade M s tým rozdielom, že oni sa ešte viac snažia vykonávať tieto činnosti mimo svojho bydliska. Pravdepodobne v tom hrá rolu aj to, že v mieste ich bydliska je nedostatok príležitostí a existujúce možnosti kultúrneho a športového vyžitia ich nepriťahujú. Spomeňme si, že v predchádzajúcej časti sa respondenti sťažovali práve na nedostatok a nízku úroveň voľnočasových aktivít. Dostupnosť a úroveň zdravotníckych služieb je ďalšou problematickou oblasťou. Tieto služby (v tabuľke 15. - 20. činnosť) patria medzi využívané, výnimku tvorí iba návšteva detských lekárov, keďže štvrtina respondentov nemá deti. Drvivá väčšina ľudí bývajúcich v Maďarsku nechodí k lekárovi, do nemocnice, ba dokonca ani do lekárne v Maďarsku, ale v Bratislave. Tretina ŽO využíva miestnu lekáreň, zhruba pätina z nich tam má obvodného lekára a zubára, štvrtina detského lekára. Ostatní pravdepodobne taktiež navštevujú bratislavské zdravotnícke zariadenia. Nákupy patria medzi hromadne vykonávané činnosti (v tabuľke 11. - 14. činnosť). Väčšina respondentov ich uskutočňuje v Bratislave, veď tamojšiemu výberu nemôže konkurovať ani jedna obec (videli sme, že respondenti sa vo veľkej miere sťažujú na miestne obchody). Aj na veľké nákupy chodia do Bratislavy. Jedine denné nákupy sú tou nákupnou aktivitou, ktorú ŽO najčastejšie vykonávajú doma. Z respondentov M aj denné nákupy si väčšina robí v
