Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)

IV. Za hranicami Bratislavy

IV.3 Výsledky výskumu

107

Tabuľka č. 38: Spokojnosť s jednotlivými oblasťami osobného života

ŽO

M

s bývaním

1,44 (2)

1,59 (1)

s bydliskom

1,65 (4)

1,71 (3)

s prácou

1,97 (7)

1,83 (4)

s rodinným životom

1,33 (1)

1,70 (2)

s príjmom

2,45 (11)

2,33 (11)

so životnou úrovňou

2,06 (9)

2,20 (9)

so zdravotným stavom

2,03 (8)

2,03 (7)

so životnými vyhliadkami

2,16(10)

2,28 (10)

s medziľudskými vzťahmi v bydlisku

1,78 (6)

1,91 (6)

so spolužitím Slovákov a Maďarov v bydlisku

1,54 (3)

1,90 (5)

so slovensko-maďarskými vzťahmi všeobecne

1,72 (5)

2,08 (8)

Oproti tomu väčšina neskorších migrantov disponuje viacerými alternatívami, preto sa u nich moment núdze vytráca. Rozhodujú sa pre najvýhodnejšiu možnosť. Plánujú, zvažujú, rozmýšľajú, predbežne sa oboznamujú s prostredím možnej migrácie, zaobstarávajú si informácie o tamojšom živote a obyvateľoch už v čase, keď ešte ani nie sú pevne rozhodnutí sa tam presťahovať. Oproti migrantom spred roku 2000, ktorí sa najčastejšie vracali do rodnej obce alebo do jej blízkosti, sa väčšina neskorších migrantov smelo sťahuje aj do úplne cudzích obcí, teda na miesta, kde nemajú ani rodinu, ani známych. Platí to najmä v prípade sťahovania sa na Horný Žitný ostrov. Pre emigrujúcich v skoršom období, ktorí nepochádzali z tejto oblasti, bolo dôležité, aby v obci, kam sa presťahovali, mali aspoň známych, najlepšie Slovákov, veď čím skôr sa sem presťahovali, tým viac bolo toto územie kompaktnejšie z národnostného hľadiska, a ako sme to videli, väčšinu pri sťahovaných tvorili Slováci. Neskôr sa obavy Slovákov z maďarského prostredia rozplynuli.

Odborná literatúra uvádza niekoľko faktorov migrácie, počnúc ekonomickými faktormi (migrácia za prácou, za bývaním) cez demografické (napríklad nasledovanie rodinného príslušníka), ekologicko-zdravotné (napríklad sťahovanie sa na územie s čistým vzduchom, zapríčinené chorobami dýchacieho ústrojenstva detí), až po spoločensko-kultúme (napríklad sťahovanie sa z etnického dôvodu).

Celoštátne migračné štatistiky (Šprocha 2007) prezrádzajú, že hlavnou príčinou migrácie v období 1996 - 2006 bola snaha vylepšiť si bytové podmienky (36 %). Ďalej sa uvádza nasledovanie rodinného príslušníka (pri obidvoch pohlaviach 28 %), rôzne nešpecifikované dôvody (17 %) a uzavretie manželstva (ženy 10 %, muži 6 %).

Výsledky nášho prieskumu ukazujú, že jedným z dôležitých „spúšťacích mechanizmov“ bratislavskej suburbanizácie bola možnosť zaobstarať si byt alebo dom na vidieku za podstatne nižšiu cenu ako v hlavnom meste. Potvrdzujú to aj odpovede našich respondentov, či už ŽO alebo M. Nimi spomenuté hlavné dôvody sťahovania môžeme zhrnúť do nasledovných piatich bodov:- možnosť kúpy pozemkov a rodinných domov za primeranú cenu,- blízkosť Bratislavy,- lacnejší život,- blízkosť rodinných príslušníkov, kamarátov,