Lampl Zsuzsanna: Sociológia maďarov na Slovensku. 1. Slovenský a Maďar (Somorja, 2013)
IV. Za hranicami Bratislavy
IV. ZA HRANICAMI BRATISLAVY (PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA O BRATISLAVSKÝCH VYSŤAHOVALCOCH ŽIJÚCICH NA ÚZEMÍ HORNÉHO ŽITNÉHO OSTROVA A V OKOLÍ RAJKY) IV. 1 ÚVOD Sociológia rozlišuje dva druhy vnútrospoločenského pohybu osôb: spoločenskú mobilitu a spoločenskú migráciu. Spoločenská mobilita je „virtuálny“ posun v rámci spoločenskej štruktúry, migrácia je reálne putovanie v rámci konkrétnej zemepisnej oblasti. Ak sa táto zemepisná oblasť nachádza na území jedného štátu, hovoríme o vnútornej migrácii, ak prekročí hranice štátu, ide o medzinárodnú migráciu. Subjektmi migrácie sú vysťahovalci (emigranti) a prisťahovalci (imigranti). Táto štúdia sa zaoberá v širšom zmysle problematikou oboch foriem migrácie, v užšom zmysle jedným z následkov bratislavskej suburbanizácie, t.j. vysťahovaním sa z Bratislavy na Horný Žitný ostrov a do Maďarska (do okolia Mosonmagyaróváru a Rajky). Aké je zloženie vysťahovalcov? Prečo odišli z Bratislavy? Ako sa cítia na mieste svojho terajšieho bydliska? Existuje nejaké puto, ktoré ich ešte stále viaže k hlavnému mestu? Ak áno, čo to je? Takýmito a podobnými otázkami sme sa zaoberali vo výskume v rámci medzinárodného projektu ,,Maďarsko-slovenská aglomerácia v okolí Bratislavy - Vývoj siete verejných služieb v aglomeráciách presahujúcich hranice Bratislavy, ktorý prebiehal v spolupráci Fórum inštitútu pre výskum menšín a MTA RKK NYUTI v roku 2010. Predtým, ako sa oboznámime s najdôležitejšími výsledkami výskumu, rada by som aspoň v skratke načrtla historické pozadie aktuálnych migračných procesov na Slovensku. V 70-tych a 80-tych rokoch dvadsiateho storočia bol vývoj vnútornej migrácie v Československu ovplyvnený dvomi podstatnými faktormi: presunom obyvateľstva z oblastí, kde bol prebytok pracovnej sily, na územia, kde ich bol nedostatok, a koncepciou strediskovej sústavy osídlenia, v rámci ktorej sa presadzoval rozvoj tzv. strediskových obcí, ktoré sa vďaka množstvu výhod, najmä možnosti získať byt, stali lákadlom pre široké masy ľudí (Bezák 2002: 331). Následkom týchto skutočností sa do polovice 80-tych rokov počet migrantov smerujúcich do rozvíjajúcich sa oblastí zvyšoval: v rokoch 1981 a 1983 zmenilo svoj trvalý pobyt ročne 103 tisíc občanov, od roku 1984 do 1986 ročne 104 tisíc občanov, čo znamená, že z 1000 obyvateľov sa sťahovalo zhruba 20 (cit. d. 331). Pre toto obdobie je v prvom rade charakteristický príliv obyvateľov dedín do miest, preto do polovice 80-tych rokov dochádza k rapídnemu nárastu počtu obyvateľov miest. Veľká väčšina ľudí sa prisťahovala do vtedajších krajských centier (Bratislava, Košice, Banská Bystrica), ale najmä do Bratislavy. V období rokov 1987 - 1989 až 92 % migrantov našlo svoje trvalé bydlisko v Bratislave. Boli to ľudia, ktorí sa prisťahovali predovšetkým z juhozápadných okresov, medzi nimi aj z Maďarmi obývaných okresov Galanta, Dunajská Streda, Nové Zámky, Nitra (cit. d. 342).
