Hardi Tamás - Tóth Károly (szerk.): Határaink mentén. A szlovák-magyar határtérség társadalmi-gazdasági vizsgálata (2008) (Somorja, 2009)
Esettanulmányok
258 Súhrn latívy, v dôsledku ktorej vo viacerých prípadoch došlo k spoplatneniu štúdia. Napriek tejto zmene, vo väčšine opýtaných inštitúcií nie je potrebné platiť školné alebo ak aj áno, jeho výšku sa riaditelia väčšinou snažia znížiť. Tým sa uplatnenie legislatívy v praxi dá hodnotiť ako flexibilné, a to, či sa školné vyberá alebo nie, záleží od vedenia danej inštitúcie. Avšak nielen otázka školného, ale aj charakter prijímacieho konania závisí od jednotlivých inštitúcií. V časti inštitúcií je proces prijímania podobný ako v prípade študentov z Maďarska, ale sú aj také školy, kde slovenských študentov príjmu nezávisle od dosiahnutých výsledkov alebo bez prijímacieho konania, čím podporujú ich štúdium v Maďarsku. Zo skúmaných obcí Győr má aj podpísanú dohodu s Dunajskou Stredou o vzdelávaní slovenských občanov maďarskej národnosti v Győri. Túto dohodu odobril každý novozvolený primátor, takže je platná aj v súčasnosti. V zmysle dohody, ak by študent slovenskej štátnej príslušnosti chcel pokračovať v stredoškolskom štúdiu v Győri, najprv musí zájsť na príslušný úrad samosprávy v Dunajskej Strede a až tam získanú oficiálnu prihlášku môže odovzdať na mestskom úrade v Győri. Tieto prihlášky potom dostanú školy uvedené na prijímacích listoch od samosprávy mesta Győr. Prijímacie konanie je okrem vyššie uvedeného postupu rovnané ako v prípade maďarských študentov. Študentov môžeme podľa ich zámerov, čo sa týka štúdia v maďarských inštitúciách rozdeliť do štyroch velkých skupín. Časť študujúcich chce cielene pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu v Maďarsku a k tomu považujú získanie maďarskej maturity za potrebné. Tento zámer môže mať dva dôvody, na jednej strane by chceli študovať v maďarskom prostredí, na druhej si myslia, že kvôli rozdielom medzi maďarskou a slovenskou maturitou majú s maďarskou väčšie šance na prijatie na tamojšiu vysokú školu. Veľká časť študentov by chcela pokračovať v štúdiu v Budapešti alebo v Pécsi. Menšia časť by nechcela pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu v Maďarsku, ale ani nevyhnutne na Slovensku, takáto prax je charakteristická hlavne v prípade umeleckých smerov. Podľa rozhovorov s riaditeľmi inštitúcii tvoria dve menšie skupiny tí študenti, ktorí prišli do Maďarska s cieľom zamestnať sa po strednej škole. Časť by chcela pracovať v Maďarsku, kým menšia časť by sa chcela uplatniť na Slovensku a prišla do Maďarska kvôli vyššej úrovne vzdelávania. Najväčšia časť študentov prichádza z najbližšieho prihraničného regiónu, zo vzdialenejších oblastí študenti prichádzajú zriedkakedy, hlavne kvôli problémom v doprave. Vo viacerých inštitúciách sa vynára dôležitá otázka zabezpečenia výučby slovenského jazyka pre študentov maďarskej národnosti prichádzajúcich zo Slovenska, nakoľko nadobudnuté poznatky potrebujú vedieť aj v jazyku domovského štátu, najmä ak sa neskôr chcú vrátiť na Slovensko študovať alebo pracovať. Z oslovených inštitúcií možnosť štúdie slovenského jazyka zabezpečovali iba niektoré, na jednom gymnáziu v Győri je však maturita zo slovenčiny pre maďarských študentov pochádzajúcich zo Slovenska povinná. Počas prieskumu sme sa zaujímali aj o názory riaditeľov ohľadne štúdia slovenských občanov maďarskej národnosti v Maďarsku. Vyslovili nasledujúce názory: — V prvom rade musíme ich štúdium podporovať v tých inštitúciách, ktoré poskytujú vzdelávanie, ktoré na Slovensku chýba. Viacerí teda argumentujú tým, že treba v prvom rade podporovať odborné učilištia, nakoľko štúdium na gymnáziách môžu absolvovať aj na Slovensku. Tým, že nastúpia do gymnázií v Maďarsku, znižujú dopyt na Slovensku a privedú slovenské školy s vyučovacím jazykom maďarským do ešte ťažšej situácie, než v akej sa v súčasnosti nachádzajú.- Riaditeľ jednej vzdelávacej inštitúcie vyzdvihol, že cezhraničné pohyby zahraničných Maďarov by sa mali riešiť rozdielne
