Hardi Tamás - Tóth Károly (szerk.): Határaink mentén. A szlovák-magyar határtérség társadalmi-gazdasági vizsgálata (2008) (Somorja, 2009)

Esettanulmányok

246 Súhrn 5) Trojhraničná oblasť na východe. Na tomto území chýbajú mestá, a to na oboch stra­nách hranice. Menšie centrá sa nachádza­jú len na maďarskej strane, ako napr. Sá­toraljaújhely, Sárospatak. Najmä Sátoralja­újhely disponuje silnou cezhraničnou prí­ťažlivou silou. Trebišov na slovenskej stra­ne je vzdialenejšie od hraníc, ale aj služ­by, ktoré sa tam poskytujú, sú pomerne slabé na to, aby toto mesto vyvinulo prí­ťažlivú silu aj na maďarskej strane. VZťAHOVÝ KAPITÁL V SLOVENSKO-MAĎARSKOM PRIHRANIČNOM PRIESTORE Základné charakteristiky cezhraničných spoločenských vzťahov V dotazníkovej vzorke obsahujúcej 1000 res­pondentov z Maďarska a 996 respondentov zo Slovenska môžeme pozorovať značný rozdiel v existencii cezhraničných osobných vzťahov. Na maďarskej strane jedna štvrtina a na slovenskej strane viac ako polovica opýtaných má určitý druh kontaktu v susednej krajine (graf 3). Náš predpoklad vyplývajúci z odlišnej národnostnej štruktúry sa potvrdil: na slovenskej strane v po­hraničnej oblasti je podiel obyvateľov disponu­júcich väzbami takéhoto charakteru o 27 % vyšší. Tento ukazovateľ meria v prípade výsky­tu akejkoľvek väzby existenciu kontaktov ne­závisle od ich počtu a druhu. Čo sa týka počtu prvkov, v maďarskej vzorke je možné vykonať podrobnejší rozbor na 250, kým na slovenskej vzorke na viac ako 500 respondentoch. V dotazníkoch vyplnených na slovenskej strane sa v dôsledku nadmernej účasti spo­ločenských vrstiev so stredoškolským a vyso­koškolským vzdelaním stretávame pravdepo­dobne s vyššou aktivitou vzťahových sietí, než aké skutočné pomery sú, a to v dôsledku konverzačného mechanizmu vzťahového ka­pitálu a kultúrneho kapitálu, respektíve s ním úzko súvisiaceho, Bourdieum popísaného hospodárskeho kapitálu (Bourdieu 1997). Vzťahy sme testovali pomocou piatich ty­pov vzťahov: príbuzenské, priateľské vzťahy, známosti, kolegiálne vzťahy a obchodné vzťa­hy. Pravdepodobnosť výskytu jednotlivých typov sleduje v oboch krajinách podobnú lo­giku, ale proporcie sú aj v tomto prípade oveľa väčšie na slovenskej strane. Najväčšia časť obyvateľstva má príbuzenské vzťahy na druhej strane hranice, čo možno na základe dejín prihraničnej oblasti považovať za prirodzené. Na druhom mieste v poradí sú známosti a na treťom priateľské vzťahy. Kolegiálne a obchod­né interpersonálne interakcie sa v oboch kra­jinách vyskytujú iba u minimálnej časti oby­vateľstva (2-4 %). Ukazovatele a ich rozdiely hovoria sami za seba: viac ako jedna tretina respondentov žijúcich na slovenskej strane má príbuzných, 28 % má známych a 25 % má priateľské vzťahy v Maďarsku. Tie isté druhy väzieb sú u respondentov žijúcich na maďarskej strane prítomné iba v percentuál­nych podieloch 13 %, 11 % a 9 %, (graf 3) Podľa Marka Granovettera (1988) rozlišu­jeme silné väzby (príbuzný, priateľ) a slabé väzby (známy, kolega, obchodný partner), ktoré disponujú odlišnými hodnotami a funk­ciami na úrovni aktívnej štruktúry a celej spoločenskej štruktúry. Aj z tohto pohľadu je výskyt silných vzťahov častejší na slovenskej strane. Podiel viacvrstvových, multiplexných vzťahových sietí je v skutočnosti oveľa nižší. Oboma silnými väzbami disponovalo v ma­ďarskej vzorke iba 32 respondentov (3,2 %), oproti tomu na slovenskej strane môžeme nájsť 158 takýchto osôb (16 %). V prípade troch druhov vzťahov, ktoré sa považujú za slabšie a obsahujú menej emocionálnych prv­kov nižšej intenzity - napr. kontakty známych a obchodných partnerov —, môžeme počítať už iba s 10, respektíve 47 osobami, ktorých per­centuálny podiel (1 % a 5 %) je veľmi nízky. Samozrejme, štátne hranice a nepriazeň osudu počas dejín rozvrátila mnoho existujúcich alebo zabránila vzniku mnohých nových vzťa­hov.

Next

/
Oldalképek
Tartalom