Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
200 Adrienn Reisinger 2.3. Skúsenosti materských škôl V skúmanom regióne sme v prvej polovici roka 2010 urobili interview s riaditeľmi deviatich škôlok, v ôsmich v Mosonmagyaróvári a jednej v Rajke. Cieľom výskumu bolo zistiť, či materské školy v skúmaných obciach navštevujú deti so slovenským štátnym občianstvom, ak áno, aké sú s nimi skúsenosti, kde býva rodina dieťaťa, či plánujú začať školskú dochádzku v Maďarsku alebo na Slovensku. Riaditeľky štyroch škôlok v Mosonmagyaróvári uviedli, že majú dieťa so slovenským štátnym občianstvom, vo väčšine z nich išlo o jedno dieťa, do škôlky Őzikés Óvoda chodili štyri deti, okrem nich boli do škôlky zapísané dve deti, ktoré chodia do materskej školy od septembra tohto roka. Vo všetkých prípadoch platí, že rodičia detí, často aj starí rodičia bývajú v Mosonmagyaróvári, teda ide o deti z rodín, ktoré sa presídlili do Maďarska. Vo všetkých materských školách uviedli, že deti buď po maďarsky vedia, alebo ak nie, tak sa rýchlo učia, veď rodičia, starí rodičia už jazyk ovládajú, a ak ním nehovoria plynulé, tak sa ho učia. Je to dôležitý faktor, veď učiteľky musia s rodičmi komunikovať. Materské školy, ktoré nemajú dieťa so slovenským štátnym občianstvom, takéto deti nemali ani doteraz a ani neskôr ich neočakávajú napriek tomu, že do tohto regiónu sa sťahuje čoraz viac rodín so slovenským občianstvom. Riaditeľky škôlok, ktoré už túto skúsenosť majú, uviedli, že slovenské deti sa u nich objavili pred 1-2 rokmi, ale neočakávajú, že by v budúcnosti mali „veľký nával“. Dodali, že časť presídlených rodín dieťa ešte len plánuje, keďže ide o mladé manželské páry, preto môže o niekoľko rokov počet detí škôlkarského veku vzrásť, no vonkoncom nie je isté, že služby využijú v Maďarsku, keďže aj dnes je príznačné, že rodičia chodia za prácou na Slovensko a deti berú so sebou. V Materskej škole v Rajke boli naše skúsenosti úplne iné, podľa riaditeľa malo na jar roku 2010 z 93 škôlkarov 13 slovenské štátne občianstvo, čo je výrazne vysoké číslo. Ich počet od vstupu do Európskej únie rastie, predtým mali ročne 1-2 deti. Materská škola za svoju „popularitu“ vďačí zrejme aj tomu, že v škôlke pracuje aj učiteľka, ktorá sa do Maďarska presídlila dávnejšie a hovorí po slovensky, väčšina detí chodí do jej skupiny, hoci sa nájdu aj rodičia, ktorí svoje deti zapíšu do vyslovene maďarskej triedy, aby sa deti naučili jazyk. Riaditeľ nevedel, či deti budú chodiť v Maďarsku aj na základnú školu, táto otázka bude aktuálna o 1-2 roky. Súhrnne môžeme povedať, že v dvoch skúmaných obciach sa v materských školách úplne líši počet detí so slovenským štátnym občianstvom, v polovici škôlok v Mosonmagyaróvári takéto deti nie sú a ani neočakávajú, že sa v budúcnosti táto požiadavka objaví. Na rozdiel od toho v Rajke neustále stúpa počet detí so slovenským štátnym občianstvom, zrejme aj preto, že v materskej škole pracuje učiteľka so slovenským materinským jazykom, preto do nej rodičia zapisujú svoje deti smelšie, keďže dieťa sa zúčastňuje aj na zamestnaniach v slovenskom jazyku. 2.4. Skúsenosti základných a stredných škôl Počas výskumu sme oslovili základné školy v Mosonmagyaróvári (9 škôl, v troch z nich sa vyučuje aj na stredoškolskej úrovni), Rajke (1) a Dunakiliti (1), pričom informácie nám neposkytli len dve školy v Mosonmagyaróvári. Piati riaditelia oslovených škôl nás informovali o tom, že sa na ich škole učia alebo učili žiaci so slovenským štátnym občianstvom. Na Základnej škole Ferenca Móra sa v školskom roku 2009/2010 učili celkovo štyria žiaci so slovenským štátnym občianstvom, od septembra sa ich počet zvýšil ešte o jedného. Rodiny všetkých detí bývajú v Maďarsku, žiaci ovládajú
