Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
198 Adrienn Reisinger c) vzťahuje sa naň zákon o vstupe a pobyte štátnych občanov tretích krajín, má právne postavenie prisťahovalca alebo osídlenca, respektíve má povolenie na pobyt na území Maďarskej republiky“ (§ 110 (1) zákona č. LXXIX z roku 1993). Ak sú splnené vyššie spomínané podmienky, môže sa žiak vzdelávať za rovnakých podmienok ako maďarskí žiaci, okrem toho v „...má rodič minimálne trojmesačné povolenie na pobyt a vykonáva zárobkovú činnosť“ (§ 110 (6) zákona č. LXXIX 1993) Zákon určuje, že ak žiak tieto podmienky nespĺňa, musí platiť školné. Výška školného predstavuje náklady na vzdelávanie žiaka, keďže vzdelávacia inštitúcia nemá za zahraničného žiaka nárok na normatívu, musí náklady na jeho vzdelávanie zabezpečiť sama. V zmysle 8. bodu paragrafu 110 môžu riaditelia škôl školné znížiť. Slovenskí štátni občania sa môžu v maďarskom školskom systéme vzdelávať bezplatne len vtedy, ak rodičia majú povolenie na pobyt a okrem toho v Maďarsku vykonávajú aj zárobkovú činnosť, teda ak rodina býva na Slovensku, kde rodičia aj pracujú, malo by sa v každom prípade určiť školné. Súčasné výskumy (rozhovory s predstaviteľmi vzdelávacích inštitúcií a ministerstva), ako aj výskumy z roku 2008 (Reisinger 2009) ukazujú, že väčšina riaditeľov škôl platenie školného odpúšťa. Aj rozhovor na Ministerstve školstva a kultúry (nový názov: Ministerstvo národného zdroja síl)3 potvrdil, že školský zákon sa vzťahuje najmä na vzdelávanie detí z rodín, ktoré sa usídlili v Maďarsku, pričom dochádzaniu za vzdelaním z druhej strany hranice sa osobitne nevenuje, hoci, ako to ukazujú aj výsledky výskumu z roku 2008, v prípade slovenských štátnych občanov nájdeme aj takéto príklady. Treba však dodať, že výskum z roku 2008 skúmal celý slovensko-maďarský prihraničný región, súčasný výskum je však zameraný len na bratislavskú aglomeráciu, pre ktorú je typické skôr usídľovanie sa slovenských štátnych občanov v Maďarsku než dochádzanie z druhej strany hranice. 2.2. Niekoľko charakteristických údajov Cieľom podkapitoly je stručne oboznámiť s počtom zahraničných škôlkarov a školákov v Maďarsku medzi školskými rokmi 1995/1996 a 2008/2009. Na základe štatistických údajov v skúmanom období ani medzi škôlkarmi, ani medzi školákmi neprekročil pomer zahraničných žiakov 1 percento. Pomer zahraničných škôlkarov neustále rastie, v školskom roku 2008/2009 dosiahol ich pomer 0,5%, čo predstavovalo 1 629 zahraničných škôlkarov (tabuľka č. 1). V prípade základných škôl bol tento pomer o čosi vyšší (0,53% v školskom roku 2008/2009), no ich počet v 01/2002 dosiahol ich pomer 0,9%. Od školského roka 2004/2005 však počet stredoškolákov zo zahraničia na stredných školách klesá, v školskom roku 2008/2009 tvorili už len 0,8% a ich počet sotva prekročil 4 000 žiakov, v porovnaní s predchádzajúcim údajom 5 300 žiakov (2004/2005). Ak v rámci zahraničných študentov skúmame počet slovenských štátnych občanov (tabuľka č. 1), môžeme skonštatovať, že na stredných školách je pomer žiakov so slovenským štátnym občianstvom a maďarskou národnosťou oveľa vyšší než pri ostatných vzdelávacích formách (najviac žiakov prichádza do Maďarska za štúdiom z Rumunska). Ďalej je zrejmé aj to, že počet žiakov so slovenským štátnym občianstvom klesol len v strednom školstve, aj tak však tvoria vyše 17% všetkých zahraničných žiakov. 3 Rozhovor s Annamáriou Király z 24. marca 2010, Ministerstvo školstva a kultúry, Budapešť.
