Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
194 Gabriella Baj V súčasnosti obec eviduje 635 bytov, z ktorých 58 kusov (približne 10%) je vo vlastníctve slovenských štátnych občanov. Od mája 2010 bola vybudovaná nová ulica s 33 pozemkami a tieto pozemky predáva realitná agentúra z Mosonmagyaróváru. Počas štyroch mesiacov z 33 pozemkov predali 5 pozemkov, ktoré odkúpili väčšinou mladí domáci ľudia. Aj Dunakiliti podporuje udržiavanie domácej mládeže v obci. Do konca októbra 2010 v rámci predpredajnej akcie si domáci, ktorí zodpovedajú požiadavkám, môžu zaobstarať pozemky pod cenu vlastných nákladov, v hodnote 4 tis. forintov za meter štvorcový. Aby sa predišli špekuláciám s pozemkami, kupujúci nemôže vlastniť bytovú nehnuteľnosť a musí mať aspoň päť rokov trvalý pobyt v Dunakiliti. Samospráva k uplatňovaniu zľavy predpíše aj povinnosť zastavania. Iniciatíva je úspešná, pretože popri prisťahovaných slovenských občanoch k zachovaniu zdravej vekovej štruktúry obyvateľstva obce prispeje aj zotrvanie domácej mládeže. V susedstve Dunakiliti sa nachádza časť Feketeerdő, ktorá pred rokom 2004 bola známa dubmi vysadenými v rokoch 1896 na počesť siedmych vodcov, ale od roku 2004 sa pre okolitých ľudí stala známou bytovým parkom Almáskert (Jabloňový sad). Skupiny nehnuteľností sa nachádzajú na severnej (Almáskert) a na južnej časti (Almáskert II.) obce. Poľnohospodárske plochy Feketeerdő (pôvodný Almáskert) boli prekvalifíkované na obytné plochy. Už všetky nehnuteľnosti na severnej časti bytového parku majú svojich vlastníkov, kým polovica pozemkov Almáskert II. je ešte na predaj. Následkom stavebného projektu sa počet obyvateľstva v značnej miere zvýšil: kým v roku 2000 bol počet obyvateľov, ktorí mali trvalý pobyt v obci 391, v roku 2009 sa tento počet zvýšil na 534. 4. Zhrnutie Od roku 2007 popri 6 satelitných obciach Bratislavy po štátnych hraniciach vznikli aj ďalšie. Získavanie nehnuteľností do vlastníctva Slovákmi prináša pre obecné zastupiteľstvá výdavky spojené s novým územným rozvojom, ktoré vedúcim predstaviteľom obcí dajú poriadne zabrať. Preto sú nútení spod obhospodarovania vybrať pôdy, ktoré sa pôvodne používali na poľnohospodárske účely. Na týchto územiach potom vybudujú inžinierske siete, aby mohli vytvoriť nové bytové nehnuteľnosti. Vynikajúce prírodné danosti však sťažujú územný rozvoj, pretože rozvoj na chránených oblastiach je možný iba v odôvodnených prípadoch a po odstránení prípadných konfliktov. Vplyvom prisťahovaní slovenských štátnych občanov boli vykonané úpravy územného rozvoja, ktoré z dôvodu nedostatku zdrojov musela samospráva už dlhší čas odďaľovať. Síce miera zamorenia zvukom a premávka sa zvýšila, prisťahovanie Bratislavčanov do obcí Rajka a Dunakiliti má viac pozitívnych vplyvov, ako napríklad investície do infraštruktúry, živšia dedina, rozkvet obce. Proces musíme vyhodnotiť obojstranne: prisťahovanie má pozitívny vplyv na plány územnej regulácie samosprávy a schopnosť priťahovania obyvateľov obcí sa zvýši. Vysoké ceny nehnuteľností sú však lákavé pre domácich obyvateľov vlastniacich domy, nakoľko títo predajú svoje obydlia (trebárs aj) za dvojitú cenu a za vidinu štedrého zisku sú schopní odsťahovať sa do Mosonmagyaróváru. Za nebezpečné považujeme aj proces výmeny obyvateľstva: počet slovenských štátnych občanov v maďarských obciach sa zvyšuje a domáce obyvateľstvo za vidinu dobrého zisku opúšťa obec. Pre starostov v súčasnosti robí veľký problém, že popri zľavách poskytnutých domácim obyvateľom, vymyslieť ďalšie riešenia, ako ich vo väčšom počte udržať v obci. Jedným z riešení by bolo, ak by sa pri suburbanizácii obyvateľstva realizovala aj suburbanizácia priemyslu, čiže premiestňovanie ďalších pracovných miest do regiónu, čo by zabezpečilo pracovnú príležitosť pre domáce obyvateľstvo.
