Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Zmeny vo využívaní pôdy 187 ciu priepadu. Hať bola dokončená v júni roku 1995 a vďaka jej účinkom sa hladina vody Dunaja vo vzdielanosti 1843 a 1852 zvýšila a za pomoci priehrady Dunakiliti sa stala čiastočne regulovateľnou. Navýšením hladiny vody cez dve vedľajšie ramená vo vzdialenosti 1845,4 a 1845,9 bežných kilometrov je umožnené gravitačné doplnenie vody zaplavovaného územia vedľajších ramien. Práve toto zabezpečuje dostatočný príliv vody pre systém. Priehrada síce v súčasnosti nenapĺňa svoju pôvodnú funkciu, ale stala sa dôležitým prvkom doplnenia vody Szigetkôzu. 3. Nadobúdanie nehnuteľností zahraničnými štátnymi občanmi v Maďarsku 3.1. Právna legislatíva Pretože v tejto štúdii sa zaoberám výlučne nadobúdaním majetku občanmi Slovenska, čiže občanmi členských štátov, v ďalšom pod pojmom zahraničný štátny občan predstavujeme právne postavenie členského štátu. Z toho dôvodu sa nebudem zaoberať s právnymi predpismi týkajúcimi sa štátnych občanov mimo členov EÚ. Najdôležitejším právnym zdrojom je Zákon o úrodnej pôde z roku 1994, č. LV. (ďalej ZÚP), ktorý určuje základné pojmy a normy, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie majetku cudzincov. Nehnuteľnosti môžeme rozdeliť na dve veľké skupiny: na úrodnú pôdu a na nehnuteľnosti nepovažované za úrodnú pôdu. (1) odsek § 1 Nariadenia vlády č. 7/1996. (I. 18.) reguluje nadobúdanie majetku nepovažovaného za úrodnú pôdu zahraničnými právnickými a fyzickými osobami. Napriek záväzkom uvádzaným v základných zmluvách Európskej únie, rozdielne od voľného pohybu kapitálu z čl. 56 Zmluvy EÚ, Maďarská republika v zmysle Dokumentu o vstupe z roku 2003, počas 5 rokov od vstupu do EÚ, teda doby prechodnej imunity (moratória, ďalej prechodná imunita), je oprávnená uplatniť si reštrukcie na nehnuteľnosti nepovažované za úrodnú pôdu. Táto lehota trvala od 1. mája 2004 do 1. mája 2009. Zákonodarcovia týmto konaním predĺžili nadobúdanie majetku cudzincov viazané na licenciu o ďalších päť rokov. To znamená, že normy z čias pred vstupu do EÚ zostali v účinnosti ešte po dobu ďalších päť rokov (prechodná etapa moratória): v prípade, ak cudzinec nadobudne do vlastníctva nehnuteľnosť ako sekundárne bydlisko, nadobúdateľ je povinný požiadať o schválenie tohto majetku. Ak sa nadobúdateľ spôsobom života mieni usadiť v maďarskej obci, tak príslušnému pozemkovému úradu musí predložiť prehlásenie o nadobudnutí nehnuteľnosti. Po vstupe do EÚ občania EÚ nemusia vôbec požiadať o povolenie k nadobúdaniu nehnuteľností, musia však riadne prihlásiť svoje nehnuteľnosti. Podľa § 3, bodu a) ZÚP za úrodnú pôdu je považovaná tá plocha, ktorá v extraviláne obce v evidencii nehnuteľností je zaevidovaná ako ornica, vinica, ovocný sad, záhrada, lúka, pasienok, trstinový porast, les, zalesnená plocha v obhospodarovaní, alebo rybník. Platná právna legislatíva umožňuje, že keď občan členského štátu počas troch rokov spôsobom života na svojej úrodnej pôde vykonáva poľnohospodársku činnosť, môže získať do vlastníctva túto nehnuteľnosť. Na prechodnú dobu po vstupe do EÚ, namiesto jednotných noriem, ktoré by sa vzťahovali na všetkých cudzincov rovnako, dôsledkom Zákona č. LV o úrodnej pôde (ZÚP) z roku 1994 a neskôr Zákona č. XXXVI. z roku 2004, boli stanovené špeciálne ustanovenia. Tieto ustanovenia určovali spôsob nadobudnutia nehnuteľností zahraničnými občanmi 27 štátov Európskej únie (právnické a fyzické osoby), občanmi štátov v zmysle Dohody Európskeho hospodárskeho priestoru (Island, Lichtenštajsko, Nórsko) a občanmi podobne postaveného Švajčiarska (ďalej štátny občan členského štátu). Čo sa týka úrodnej pôdy, Maďarský štát stanovil
