Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Zmeny vo využívaní pôdy 183 družstvá, atd\), postavenie regiónu sa posunulo do pozitívneho smeru. Západné prihraničné položenie župy sa stalo obzvlášť dôležitým faktorom. Pomaly zanikli bariéry priechodnosti hraníc a tento proces vstup Maďarska do EU ešte viac urýchlil. Taktiež bola posilnená aj pozícia vyplývajúca z dopravnej siete regiónu. Župu charakterizuje výnimočné geografické postavenie, pretože sa nachádza v tzv. „zlatom trojuholníku”, ktorý je vytvorený v bezprostrednej blízkosti troch hlavných miest. Na území župy sa nachádzajú 2 z 10 Helsinských medzinárodných dopravných koridorov (číslo IV. a VII.), diaľnica Ml, prechádza ňou verejná hlavná cesta a železničná cesta a v roku 2003 na území župy bolo zriadené letisko. Župa Gyôr-Moson-Sopron sa rozprestiera na stretnutí troch územných regiónov: Zadunajského stredohoria (Pohorkatina Sokoró), Úpätia Álp a Malej maďarskej nížiny. Rieka Dunaj, ktorá tečie na severnej hranici župy, tvorí súčasne prirodzenú hranicu so Slovenskom. Mosonský Dunaj má najväčšiu pretváraciu schopnosť severnej časti župy a zároveň je aj uzatváracím mŕtvym ramenom južnej časti hydrografickej siete Dunaja v Szigetközi. Oblasť medzi Dunajom a Mosonským Dunajom sa volá Szigetköz. Szigetköz sa rozprestiera na ploche 37 tis. hektárov a na jeho území sa nachádza chránená flóra a fauna. V roku 2009 bolo hospodárske hraničné územie župy 408 tis. hektárov (4,5% z celkového územia štátu), z ktorých 84,1% bola orná pôda a 15,9% pôda, ktorá bola vyňatá z obhospodarovania. 63,8% úrodnej pôdy župy (t. j. 266,5 tis. hektárov) sú zužitkované na poľnohospodárske účely (ornica, záhrada, ovocný sad, vinica, lúka), avšak hodnota regiónu je oveľa nižšia, 55,2%. Z dôvodu urbanizácie župy necelá jedna pätina obyvateľstva s rozdielnou pravidelnosťou vykonáva poľnohospodársku činnosť. Miera zalesnenej plochy je taktiež vysoká (tabuľka č. 1) a kým lesný porast na území sa postupne znižuje, hodnoty župy stagnujú, resp. sa v nepatrnej miere zvyšujú. Najväčšiu časť úrodnej pôdy tvoria ornice, ktorých miera, síce len v zanedbateľnej miere, ale sa zvýšila na 2005 a 2009 a to i napriek tomu, že celková plocha určená za zastavanie sa rozširuje na úkor orníc a súčasných záhrad. Väčšina nami skúmaných obcí je nútená pri vytváraní pozemkov znížiť územie orníc, nakoľko prirodzené hranice nedovolia obciam ďalej rozširovať svoje územie (napr. v prípade Dunakiliti). Zmena úrodnej pôdy župy jednotlivých odvetví obhospodarovania z roku 2000 na 2009 nasleduje tendenciu regiónu (tabuľka č. 2): najvýraznejšia zmena nastala v rozlohe rybníkov. Nameraná hodnota v prípade župy bola štyrikrát a v prípade regiónu dvakrát väčšia. Táto skutočnosť je vysvetliteľná jednak zosilnením dôležitého postavenia ochrany prirody, a z druhej strany zvýšenou mierou rekreačných nárokov. Z aspektu ochrany životného prostredia je potrebné vyzdvihnúť nenahraditeľnú úlohu rybníkov, ktorá spočíva predovšetkým v udržiavaní biotopu vodného hospodárstva. Župa má tri rozhodujúce turistické oblasti, z ktorých dve - Opátstvo Pannonhalma a Krajina Fertő - sú súčasťou svetového dedičstva. Pre obľúbencov jednoduchej turistiky oblasť Szigetkôzu skutočne ponúka veľa možností aj v celoštátnom meradle. Pri skúmaní zmeny úrodnej pôdy župy môžeme skonštatovať, že najväčšie rozmery dosiahol úbytok územia viníc, ovocných sadov a trstinových porastov. Táto skutočnosť vyplýva jednak z čoraz intenzívnejšej zástavby vnútorných oblastí obcí, z ich rozširovania, z rozširovania priemyslu a sieti technickej infraštruktúry (výstavba ciest), ako aj zo zvyšovania lesného porastu, čo bolo realizované z dotácií EU. Podľa údajov Lesného riaditeľstva poľnohospodárskeho úradu v období medzi 2004 a 2008 došlo v župe k zakladaniu lesného porastu (skutočne uznaného za lesný porast) na rozlohe cca 1100 hektárov. 71% lesného porastu župy je majetkom štátu. Najväčším hospodárom lesov v župe je Kisalföldi Erdőgazdaság Zrt.
