Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
174 Gábor Lelkes V uplynulom desaťročí sa v skúmanom regióne objavilo aj odvetvie wellnes, o ktoré je medzi obyvateľmi stále väčší záujem. Služby nového odvetvia hospodrástva (fitnes kluby, wellnes hotely, soláriá, sauny) môžeme bez výnimky nájsť v mestách regiónu, ale svoje korene tohto odvetvia zapustilo aj v niektorých vidieckych sídlach. V rámci reštauračných služieb kapacita kaviarní, pubov, cukrární, reštaurácií vysoko presahuje nároky miestneho obyvateľstva, čo vysvetľuje vplyv (úloha) turizmu (z roka na rok sa zvyšuje počet návštevníkov regiónu tak, ako sa dynamicky rozširuje ponuka turistických produktov v obciach). V súvislosti s budúcnosťou spomínaných služieb je dôležité vyzdvihnúť, že pre turizmus, wellnes a pohostinstvo ako odvetvia hospodárstva v regióne je obrovskou príležitoťou blízkosť rakúskeho trhu, pretože v prípade vysokej úrovne a širšej ponuky služieb tohto regiónu je možné očakávať nebývalý záujem (okruh hostí z Rakúska je zvyknutý na služby vysokej úrovne a ich širokú ponuku, konkurencieschopnosť spomínaných služieb nemožno dosiahnuť tým, že sú finančne dostupnejšie). V rámci služieb osobného charakteru majú významnú úlohu aj jednotlivé zdravotnícke služby (napr. zubár, gynekológ, plastická chirurgia), ale aj odvetvie starostlivosti o krásu - kaderník, kozmetika - zohrávajú dôležitú úlohu vo sfére služieb . Aj finančné/bankové služby prešli v poslednom desaťročí významnými zmenami. V regióne sú na vysokej úrovni aj komunálne služby, jedným z najvýznamnejších aktérov v tejto oblasti (na južnej strane dosiahol značný hospodársky úspech) je s.r.o. zaoberajúca sa enviromentálnymi a recyklovateľskými službami - Rekultív Környezetvédelmi és Hulladékhasznosító (oblasť jeho činnosti zahŕňa od nakladania s tuhým odpadom cez bioodpad až po zber recyklovaného odpadu a nakladanie s ním). 3. Podnikateľská činnosť Pri príležitosti hodnotenia hodpodárskej situácie toho-ktorého regiónu treba sa zmieniť o počte a štruktúre podnikateľských subjektov, pretože sú hybnou silou hospodárskeho rozvoja. Členstvo Slovenska a Maďarska v Únii prinieslo so sebou dynamický vývoj v počte a štruktúre podnikateľských subjektov v skúmanom regióne, za uplynulých 6 rokov - napriek hospodárskej kríze - chuť podnikať vykazuje stúpajúcu tendenciu, narastá počet obchodných spoločností s právnou subjektivitou, ako aj podnikania jednotlivcov. Pri členení registrovaných podnikaní v závislosti od veľkosti je na slovenskej i maďarskej strane regiónu rovnako badateľná charakteristická východo-stredo-európska črta mikro a malých podnikaní, samozamestnávanie, podnikanie bez zamestnancov (LELKES, 2008b). Najviac obchodných spoločností a podnikaní jednotlivca vykonáva obchodnú činnosť. Hustota podnikaní na slovenskej strane je vyššia ako na južnej strane hraníc (i keď aj na maďarskej strane prekračuje hustotu podnikania celoštátny priemer), ako vysvetlenie poslúži fakt, že slovenská strana sa nachádza bezprostredne v susedstve hlavného mesta republiky (pri sledovaní regionálneho členenia počtu podnikaní je už všeobecne známa skutočnosť, že vo vnútri štátov majú v oblasti podnikania vedúcu úlohu hlavné mestá, čiže najvyššia koncenrácia je v nich a okolitých domácich regiónoch). Priaznivé podmienky pre podnikanie v regióne podporuje aj tá súťaž, ktorú po prvýkrát vyhlásila Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania v roku 2009, v rámci nej súťažili slovenské mestá medzi sebou v tom, ktoré z nich je najideálnejšie pre malých a stredných podnikateľov. V celoštátnom meradle zvíťazil Pezinok,
