Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Hospodárstvo regiónu 171 V posledných dvoch rokoch však globálna hospodárska kríza vyvolala recidívu v malo- a veľkoobchode regiónu, v čom zohráva rozhodujúcu úlohu obozretnosť obyvateľov, ktorí lepšie zvážia svoje výdavky - kvôli neistej ekonomickej situácii sa snažia znížiť výdavky tým, že finančne náročnejšie nákupy odložia. K úpadku maloobchodu na slovenskej strane prispel okrem obozretného správania sa obyvateľov aj nákupný turizmus smerujúci do blízkeho Maďarska a Rakúska, pretože v týchto dvoch susedných štátoch sa dajú lacnejšie kúpiť početné výrobky, najmä potraviny, elektronický spotrebný tovar, nábytok, strojárske a odevné výrobky. Tento postoj spotrebiteľov sa veľmi nepriaznivo prejavil na obrate slovenských obchodoch. K nevídaným rozmerom nákupného turizmu siahajúcemu cez slovensko-maďarské hranice vo veľkej miere prispelo zavedenie eura na Slovensku, keď sa v dôsledku stále klesajúcej hodnoty forintu oplatilo dlhé mesiace na južnej strane hraníc nakupovať takmer všetko, od potravín počnúc cez pohonné látky až po predmety dlhodobej spotreby a dá sa s určitosťou vyhlásiť, že obyvatelia žijúci na slovenskej strane hraníc sa budú pravidelne objavovať v maďarských obciach ako potencionálni kupujúci, ktorí spoja nákup s inou hospodárskou, kultúrnou alebo rekreačnou (KOVÁCS, 2009). Z týchto príčin boli viacerí obchodníci na severnej strane regiónu nútení ukončiť obchodnú činnosť, napriek tomu, že sa slovenskí obchodníci začali „mobilizovať”, aby prilákali kupujúcich späť a ceny výrobkov často porovnávajú s cenami v Maďarsku, v prípade mnohých výrobkov vyznačia aj v reklame, že slovenské ceny sú nižšie ako maďarské. Hospodárske problémy slovenských obchodníkov azda najlepšie symbolizuje obchodné centrum VEGA v Šamoríne, ktorej moderná high-tech budova stojí prázdna takmer 2 roky (k neúspechu podnikania prispelo aj to, že obyvatelia mesta a okolitých obcí uskutočňujú „nákupný a zážitkový turizmus” radšej v centre aglomerácie - v Bratislave - v giga obchodných centrách. Priaznivá zemepisná poloha generuje tranzitnú dopravu, v podstate sa tu križujú tranzitné cesty, ktoré prelínajú Európu v severozápadno-juhovýchodnom a severo-južnom smere (MTA RKK NYUTI, 2008). Vďaka tomu sa región stal dôležitým logistickým centrom v uplynulom desaťročí, svoje skladovacie a distribučné areály tu vybudovali domáce i medzinárodné firmy, ktorých vplyv pokryje v nejednom prípade celú strednú Európu, vďaka čomu sa stala významným hospodárskym prvkom preprava a skladovanie. Na južnej strane regiónu je takýmto významným logistickým centrom Mosonmagyaróvár, na severnej strane Dunajská Streda. Jedným z najvýznamnejších objektov je dunajskostredský veľkosklad nemeckej firmy Deichmann, kde sa na rozlohe 20 000 metrov štvorcových zmestí naraz dva milóny párov topánok. Voľba jedného z najväčších obuvníckych reťazcov Európy - Deichmann - padla preto na tento región, lebo je ľahko dostupný a dobre sa prepravuje tovar smerom do Rakúska, Maďarska, Česka a Slovinska. Ďalšou významnou regionálnou prevádzkarňou logistického odvetvia je Logistické stredisko kombiterminálu Metrans, a.s. (základnou formou kombinovanej prepravy je prevprava v kontajneroch po železnici a cestných komunikáciách, táto forma je šetrná k prostrediu, pretože zapojením železníc sa zníži kamiónová doprava). Tento park sa tiež nachádza pri hlavnej ceste medzi Bratislavou a Győröm (v susedstve Deichmann-u), tovarom z celého sveta zásobuje najmä trojuholník Viedeň-Budapešť-Bratislava (zároveň napomáha k tomu, aby sa produkty vyrobené v regióne dostali na svetový trh). Vývoj hospodársko-spoločenskej situácie vo svete stále viac napomáha nárastu voľného času a urbanizovaná spoločnosť sa snaží väčšie množstvo voľného času využiť na získavanie zážitkov - na rekreáciu. Danosti regiónu, čo sa týka turistického ruchu, sú veľmi priaznivé, ako aj prírodné podmienky (bohatá fauna so vzácnymi druhmi ako napr. drop, čierny bocian, hlaváč európsky, býčko škvrnitý, zachovali sa také spoločenstvá rastlín, ktoré už inde nenájdete), tak aj kultúrne dedičstvo. K potenciálu cestovného ruchu tohto regiónu prispieva aj to, že má aj priaznivú geologickú polohu, veď Slovensko sa rozprestiera v susedstve cieľového turistického územia.
