Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Hospodárstvo regiónu 165 Dunajská Streda, z týchto centier má najväčšiu schopnosť pretvárať okolie Bratislava, po nej nasledujú Mosonmagyaróvár a Dunajská Streda. Štvrtou obcou s hodnosťou mesta je Šamorín, ktorý leží v srdci tohto trojuholníka. Cieľom štúdie je ponúknuť prehľad o viacstrediskových, intenzívne sa aglomerujúcich oblastí v uplynulých rokoch, o hospodárskych procesoch, ako aj o ich očakávanom priebehu v blízkej budúcnosti. 1. Primárny sektor Príroda poskytuje na činnosť hospodárstva a spoločnosti výrobky a služby, plní viacero funkcií (GUSTAFFSON, 1998). Skúmaný región disponuje veľkým agrárnym potenciálom, vďaka vhodnej prírodno-geografickej situácii (kvalitná úrodná pôda, klimatický faktor a hydrografická situácia) využíva najväčšie územia poľnohospodárstvo - z celkovej plochy pôdy sa takmer 80% poľnohospodársky obrába (i keď v posledných rokoch sa znižuje rozloha pôdy na poľnohospodárske využitie kvôli výstavbe bytov, ako aj investícií do priemyselných/logistických parkov2). Význam agrárskeho sektoru je aj napriek kríze v odvetví značný (územie významnou mierou priespieva k agrárnej výrobe oboch krajín v oblasti rastlinnej, tak aj živočíšnej výroby), i keď v súčasnosti štuktúra hospodárstva poukazuje na priemyselno-agrárny charakter s výrazným sektorom služieb (HORVÁTH, 2004). Aj v regóne sa už tradičné poľnohospodárstvo transformuje, za pomoci modernej techniky sa popri intenzívnej poľnohospodárskej výrobe objavujú tzv. modely multifunkčného poľnohospodárstva. Mnohí poľnohospodárski podnikatelia rošírili svoju činnosť začatím výroby inovatívneho produktu a zapojením sa do vidieckeho turizmu. V odvetvovej štruktúre poľnohospodárstva naďalej dominuje rastlinná výroba, toto odvetvie má na skúmanom území bohaté tradicie (asi % agrárneho podnikania sa venujú rastlinnej výrobe, kým chov zvierat nedosahuje ani 1/6 podnikania). V rámci rastlinnej výroby je najviac profitujúcim odvetvím pestovanie produktov rastlinnej výroby na ornej pôde. V prevažnej väčšine ornej pôdy sa realizuje pestovanie obilnín. Najviac pestované druhy obilnín sú pšenica, jačmeň, kukurica (predstavujú takmer 2/3 osevnej štruktúry). Spomedzi priemyselných plodín je najviac rozšírené pestovanie olejnín, slnečnice, repky olejnej a sóje. Pred jedným desaťročím sa mnohé agrárne podnikania venovali pestovaniu cukrovej repy, ale v súčasnosti toto odvetvie s dlhoročnou tradíciou takmer úplne zaniklo (jednou z príčin je úpadok výroby cukru na Slovensku, jedným z jej prejavov bolo zatvorenie a neskôr úplná likvidácia cukrovaru v Dunajskej Strede). Pestovanie zeleniny má v regióne storočnú tradíciu, najmä na slovenskej strane, kde aj v období komunizmu prekvitalo pestovanie zeleniny v záhradkách pri domoch (domáce hospodárenie): malovýrobcovia z regiónu predávali na trhoch v celom Československu chutnú a peknú papriku, paradajky, uhorky, mrkvu, hrach, melóny, ovocie atď. Pestovanie rastlín v regióne prekračuje pomer pôdy, ktorá je k dispozícii, čo poukazuje na vyššiu priemernú úrodnosť, respektíve na úroveň poľnohospodárskej výroby. Živočíšna výroba v regióne je tradičná činnosť založená na vynikajúcich podmienach na pestovanie krmovín, aj súčasná situácia odvetvia sa dá charakterizovať ako relatívne priaznivá, je teda reálny predpoklad ďalšieho rozvoja tohto odvetvia do budúcnosti. Stav dobytka síce vykazuje v porovnaní s obdobím spred desiatich rokov obrovský úpadok, ktorý vysvetľuje popri situácii na voľnom trhu aj pokles konzumácie produktov živočíšneho pôvodu. 2 Spomedzi nich bolo najviac investícií uskutočnených v Mosonmagyaróvári, Dunajskej Strede, Kráľovičových Kračanoch a Samorínc.
