Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
146 Edit Somlyódyné Pfeil 5. Daňové právo a pravidlá odvodového zaťaženia v maďarsko-SLOVENSKÝCH POMEROCH V Maďarskej republike upravuje daňové povinnosti fyzických osôb zákon CXVII. z roku 1995. V zmysle § 3 tohto zákona sa jeho platnosť vzťahuje na fyzické osoby, ich príjmy a na daňové povinnosti súvisiace s týmito príjmami. Okrem toho sa daňová povinnosť tuzemských fyzických osôb vzťahuje na všetky príjmy (neobmedzená daňová povinnosť), kým pri zahraničných fyzických osobách sa daňová povinnosť vzťahuje len na príjmy plynúce zo zdrojov na území Maďarskej republiky, resp. na základe medzinárodných zmlúv na príjmy zdaňované podľa zásady reciprocity (obmedzená daňová povinnosť). Aj na základe zásady reciprocity sú rozdiely v zákone opodstatnené, ale uplatňovanie zásady reciprocity v žiadnom prípade nemôže pre daňovníka znamenať rozšírenie daňovej povinnosti oproti tomu, čo ustanovuje zákonom. V otázke vzájomnosti je smerodajné stanovisko ministra. Medzi Maďarskou a Slovenskou republikou už dlhodobo existuje dohoda týkajúca sa tejto problematiky, konkrétneje to zákonom C. z roku 1996 upravená zmluva podpísaná v Bratislave dňa 5. augusta 1994 o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku. Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo v oboch zmluvných štátoch (tzv. rezidenti). Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a z majetku, v Maďarskej republike • daň z príjmov fyzických osôb • daň spoločností • dane z pozemkov • daň z budov Výraz „osoba“ zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné združenia osôb. Na účely tejto zmluvy výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria. Ak je fyzická osoba podľa ustanovenia odseku 1 tohto článku rezidentom oboch zmluvných štátov, určí sa jej postavenie takto (§ 4. ods. 2): a) Predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má stále bydlisko; ak má stále bydlisko v oboch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov). b) Ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá stále bydlisko v žiadnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava, ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ktorého je štátnym občanom, z čoho vyplýva, že Slovenský štátny občan bude zdaňovať svoje príjmy v Slovenskej republike. c) Ak osoba iná ako fyzická osoba je rezidentom oboch zmluvných štátov, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia. Na účely tejto zmluvy výraz „stála prevádzkareň“ označuje trvalé zariadenie na podnikanie, v ktorom podnik úplne alebo sčasti vykonáva svoju činnosť, zahŕňa najmä miesto vedenia, závod, kanceláriu, továreň, dielňu, atď.
