Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
134 Zoltán Csizmadia 5. VÝSLEDKY A SKÚSENOSTI NETWORKINGU Štúdiu uzatvárame objasnením hlavných výsledkov dosiahnutých v priebehu stretnutí a skúseností, ktoré sme nadobudli pri riešení problémov vzniknutých počas praktickej realizácie. Zadefinovali sa najzávažnejšie otázky, s ktorými by sa miestne samosprávy chceli v prvom rade zaoberať v sieťovej štruktúre. Štúdia tiež zistila, že samosprávy by sa nechceli stať súčasťou ďalšej formálnej a skostnatenej „sieťovej inštitúcie” so zložitým systémom predpisov a pravidiel. Majú záujem skôr o projektovú štruktúru zastrešenú koordinátorom a založenú na vzájomnej dohode o spolupráci v uvoľnenejšom duchu a s menším rozsahom zodpovedností. Ďalej sa ukázalo, že v záujme účinnejšieho budovania siete musíme prehodnotiť aj pôvodne navrhované moduly rozvoja siete a do pôvodne zostavených 6 modulov zakomponovať viaceré prípravné kroky. Na základe rozhovorov uskutočnených počas partnerských stretnutí a workshopov sa síce úplne nevyjasnili všetky možné smery sieťovej spolupráce, ale ukázala sa jednotná podpora niekoľkých oblastí a možných smerov (Tabuľka 4). Je zaujímavé, že nápady, ktoré si v počiatočnom štádiu získali väčšinovú podporu, sa nespájajú s vážnejšími inštitucionálnymi otázkami či infraštruktúmymi, ekonomickými, správnymi či administratívnymi otázkami procesu cezhraničnej suburbanizácie. Najčastejšie uvádzanými heslami boli jazyk, komunikácia, informačné systémy, kontakty, podujatia, publikácie, intemetové stránky, kurzy a komunikačné plochy. Sú to také transparentné, dobre zadefinované úlohy optimálneho rozsahu, ktoré je možné financovať z externých zdrojov (grantov), ktoré sú v plnom rozsahu vhodné na realizáciu rozvojového projektu na báze voľnej spolupráce v rámci siete za predpokladu, že budú publikované adekvátne výzvy pre takého projekty. Obrázok 4. Možné oblasti a smery spolupráce Zdroj: autor
