Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
128 Zoltán Csizmadia existujúcej resp. budúcej predpokladanej cezhraničnej suburbanizácie, ich pochopenie a riešenie je nepredstaviteľné bez spolupráce na rôznych úrovniach. V záujme pravidelnej spolupráce a uľahčenia praktického života miestnych samospráv a poskytovateľov služieb na oboch stranách hraníc by bolo adekvátne vybudovať partnerskú sieť spolupráce. Tabuľka č.l. Hlavné oblasti sieťovej spolupráce - parametre hlavných výziev suburbanizácie Zdroj: autor Konkrétnym cieľom pracovného balíka pre rozvoj siete bolo vytvorenie siete s cezhraničnou pôsobnosťou, ktorá sa zakladá v prvom rade na účasti dotknutých miestnych samospráv, ale v rámci možností integruje aj ostatných účastníkov, ktorých sme spoznali počas realizácie projektu (obyvateľstvo, občianska sféra, rozvojové inštitúcie, atď.) Táto sieť musí po ukončení projektu umožniť realizáciu takých foriem spolupráce, ktoré zúčastneným samosprávam pomôžu reagovať na otázky, ktoré sa vyskytnú v spojitosti so suburbanizáciou. Na spoločnom stretnutí sa veľmi rýchlo sformulovali otázky, ktoré sa zdajú byť najdôležitejšie najmä pre slovenskú stranu (zostavil Károly Tóth):- otázky spojené s miestnymi samosprávami (činnosť, evidencia obyvateľov, zdaňovanie, systémy služieb);- zmena spoločenských podmienok a vzťahov (kultúrne nároky, náboženstvo, požiadavky na životné prostredie, spoločenské normy, verejný život, verejná bezpečnosť, zmena zloženia strednej vrstvy, vplyv nových generácií);- integrácia mladej generácie do života obce či mesta;- zmena v národnostnom zložení (pomer Maďarov a Slovákov, jazykové problémy, vnímanie kultúrnych rozdielov);- rozšírenie individuálnych a miestnych hospodárskych vzťahov a ich vplyv (sociálny kapitál);- riešenie kultúrnych rozdielov. Projekt chcel prispieť ku vzniku spoločnej inštitucionálnej siete, ktorá by podnecovala spoluprácu účastníkov identického priestorového procesu, ktorí však majú rozdielny materinský
