Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Za hranicami Bratislavy 87 Vymenovali sme dvadsaťšesť dôležitých oblastí života, a následne sme poprosili respondentov, aby označili, (1) v ktorej oblasti pociťovali problémy po príchode na nové bydlisko, (2) v ktorých oblastiach sú dodnes pretrvávajúce problémy, a (3) v ktorej oblasti neboli a nie sú žiadne problémy. Pre lepšiu prehľadnosť uvádzam odpovede ŽO a M zvlášť v dvoch tabuľkách (tabuľka 2a. a 2b.). Postupujem od najproblematickejších po najmenej problematické oblasti. Po svojom prisťahovaní malo 15% ŽO problémy s bývaním. Takmer každý desiaty mal problém s dostupnosťou a úrovňou miestnych obchodov a služieb, a o niečo menej respondentov uviedlo, že im robilo problémy miestne zmýšľanie a správanie sa, absencia ľudí, s ktorými si mali čo povedať a jazyk komunikácie. Zo spomenutých problémov sa časom zlepšilo hlavne bývanie, ale ani s komunikáciou a správaním sa miestnych obyvateľov už nie sú problémy. Avšak ostatné problémy pretrvávajú dodnes, hlavne problémy s obchodnými sieťami. Najproblematickejšími oblasťami sú dostupnosť a úroveň zdravotníckych služieb, dostupnosť a úroveň obchodov a služieb, málo pracovných miest, málo možností ďalšieho vzdelávania a možností na trávenie voľného času. Problematická je aj dostupnosť pracoviska. Tieto problémy pociťuje štvrtina až polovica ŽO (v závislosti od konkrétnej oblasti). Pritom 47-96% ŽO nepociťovalo, a ani nepociťuje problémy na svojom bydlisku. Z respondentov bývajúcich v Maďarsku po presťahovaní každý štvrtý zápasil s ťažkosťami ohľadom bývania. Ďalšou väčšou výzvou bolo vyriešenie susedských vzťahov, ďalej zhruba každému desiatemu emigrantovi robil problém jazyk komunikácie, správanie sa, zmýšľanie a zvyky miestnych, ako i fungovanie a ústretovosť tamojších úradov. Postupom času zmizli problémy s bývaním, susedské vzťahy sa zlepšili, správanie sa a zvyky miestnych už tiež nepredstavujú taký problém, avšak ťažkosti ohľadom fungovania a ústretovosti úradov sa vystupňovali. Najproblematickejšie oblasti: dostupnosť a úroveň obchodov a služieb, jazyk komunikácie, dostupnosť a úroveň zdravotníckych služieb, skromná ponuka a nízka úroveň kultúrnych programov a neústretové fungovanie úradov. V závislosti od konkrétnej oblasti 16-27% emigrantov bojuje s uvedenými problémami. Zároveň však 67-97% M nikdy nepociťovalo problémy a nepociťuje ich ani teraz. Ak porovnáme ŽO s M, môžeme skonštatovať, že na začiatku museli čeliť podobným ťažkostiam, a aj dnes sú také oblasti, ktoré znamenajú pre obidve skupiny nevyriešený problém. Sú však aj také oblasti, ktoré zaťažujú viac ŽO alebo M, ako napríklad absencia pracovných a vzdelávacích príležitosť a zlá dostupnosť pracoviska v prípade ŽO, jazyk komunikácie a fungovanie úradov v prípade M. Ďalšou spoločnou črtou je fakt, že tak pre ŽO, ako pre M sa uplatnenie jazykových práv a spolunažívanie Slovákov a Maďarov javí ako najmenší problém, aj napriek tomu, že 6% ŽO a 23% M má komunikačné ťažkosti. Po zhrnutí všetkých odpovedí sa ukazuje, že život na novom bydlisku je pre M menej problematický ako pre ŽO.
