Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Zuzana Mészárosová-Lamplová Za hranicami Bratislavy (Prípadová štúdia o bratislavských vysťahovalcoch žijúcich na území Horného Žitného ostrova a v okolí Rajky) 1. Úvod Sociológia rozlišuje dva druhy vnútrospoločenského pohybu ľudí: spoločenskú mobilitu a spoločenskú migráciu. Spoločenská mobilita je „virtuálny“ posun v rámci spoločenskej štruktúry, migrácia je reálne putovanie v rámci konkrétnej zemepisnej oblasti. Ak sa táto zemepisná oblasť nachádza na území jedného štátu, hovoríme o vnútornej migrácii, ak však prekročí hranice štátu, ide o medzinárodnú migráciu. Subjektmi migrácie sú vysťahovalci (emigranti) a prisťahovalci (imigranti). Táto štúdia sa zaoberá v širšom zmysle problematikou oboch foriem migrácie, v užšom zmysle jedným z následkov bratislavskej suburbanizácie, t.j. vysťahovaním sa z Bratislavy na Horný Žitný ostrov a do Maďarska (do okolia Mosonmagyaróváru a Rajky). Aké je zloženie vysťahovalcov? Prečo odišli z Bratislavy? Ako sa cítia na svojom terajšom bydlisku? Existuje nejaké puto, ktoré ich ešte stále viaže k hlavnému mestu? Ak áno, čo to je? Takýmito a podobnými otázkami sme sa zaoberali vo výskume v rámci medzinárodného projektu „Maďarskoslovenská aglomerácia vhujúcich hranice Bratislavy AGGLONET- HUSK/0801/1.5.1/0007“, ktorý prebiehal v spolupráci Fórum inštitútu pre výskum menšín a MTA RKK NYUTI v roku 2010. Predtým ako sa oboznámime s najdôležitejšími výsledkami výskumu, rada by som aspoň v skratke načrtla historické pozadie aktuálnych migračných procesov na Slovensku. V 70-tych a 80-tych rokoch dvadsiateho storočia bol vývoj vnútornej migrácie v „prebytkových“ do „nedostatkových“ regiónov, t.j. presun pracovnej sily z strediskových obcí, ktoré sa vďaka množstvu výhod, najmä možnosti získať byt, stali lákadlom pre široké masy ľudí (Bezák A. 2002, 331). Následkom týchto skutočností sa do polovice 80-tych rokov počet migrantov zvyšoval: v rokoch 1981 a 1983 zmenilo svoj trvalý pobyt ročne 103 tisíc, od roku 1984 do 1986 ročne 104 tisíc občanov, čo znamená, že z 1000 obyvateľov sa sťahovalo zhruba 20. Celé spomínané obdobie charakterizuje v prvom rade príliv obyvateľov dedín do miest, preto do polovice 80-tych rokov dochádza k rapídnemu nárastu počtu obyvateľov miest. Veľká väčšina ľudí sa prisťahovala do vtedajších krajských centier (Bratislava, Košice, Banská Bystrica), ale najmä do Bratislavy. V období 1987-1989 až 92 percent migrantov našlo svoje trvalé bydlisko v Bratislave. Boli to ľudia, ktorí sa prisťahovali predovšetkým z juhozápadných okresov (okresy Galanta, Dunajská Streda, Nové Zámky, Nitra). Po roku 1986 sa postupne spomaľuje vnútorná migrácia. Tento trend pokračuje aj po roku 1989: v roku 1998 sa už sťahuje iba 71 tisíc ľudí, to znamená z 1000 obyvateľov už len 13. Pod pokles migrácie sa podľa expertov najviac podpisuje úpadok štátneho programu na výstavbu bytov1 1 V rokoch 1981 až 1985 postavili na území Slovenska ročne v priemere 36,8 tisíc bytov, v období od 1996 do 1998 už iba 7,2 tisíc (Bezák A. c.d., 333).
