Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
Suburbanizácia Bratislavy 61 Igram, Štefanová a Kaplna na severovýchodnom okraji funkčného mestského regiónu (vojenský obvod Záhorie je špecifický priestorový útvar, ktorý nepovažujeme za typickú obec). 9. Bytová výstavba v Bratislavskom kraji Bratislavský kraj pozostáva zo 73 vidieckych obcí a 7 miest, rozkladá sa na 2053 km2. V kraji žilo 610 850 obyvateľov (k 31.12.2007), čo predstavuje hustotu 298 obyvateľov na km2. Vyše 17% obyvateľov malo pri sčítaní 2001 vysokoškolské vzdelanie, čo je výrazne vyššia hodnota ako pri ostatných krajoch. Bratislavský samosprávny kraj je migračné prírastkový, napr. v roku 2007 bolo pozitívne migračné saldo 3543 obyvateľov. Bytová výstavba akcelerovala po roku 2001. V prvej dekáde nového tisícročia počet dokončených bytov v Bratislavskom kraji stúpal až do roku 2007, kedy dosiahol hodnotu 5736 bytov, potom v dôsledku nasýtenosti trhu mierne klesol. Cena bytov podľa Gádošiovej (Gádošiová, 2009) v novostavbách počas prvého polroku 2008 m2 stál v Bratislave 2165 Eur, v Prahe 2486, vo Viedni 2614, v Budapešti 1290, priemerný medziročný rast cien bol však v Bratislave enormný 23,9%. Bolo to obdobie, kedy vrcholili cenové hladiny, ktoré utíšila nastupujúca svetová hospodárska kríza. Bytová výstavba v rokoch 2001 až 2008 V Bratislavskom kraji bolo za uvedené obdobie dokončených 30 826 bytov, z toho najviac v okresoch Bratislava II, Bratislava III a Senec. Z obcí bola najintenzívnejšia výstavba v Pezinku, Chorvátskom Grobe, Stupave, Senci, Ivanke pri Dunaji, Malackách, Bernolákove, Moste pri Bratislave V roku 2008 bolo na Slovensku dokončených 17184 bytov, z toho v Bratislavskom kraji 5563, čím kraj ďaleko predčil ostatné kraje, o polovicu menej bytov dokončili v susednom Trnavskom kraji. Z 5563 bytov bolo 2184 v rodinných domoch v obciach v rokoch 2003-2008. 10. ZÁVER Z analýzy je zrejmé, že zázemie Bratislavy javí znaky, ktoré sú typické pre suburbanizačné procesy. V rámci funkčného mestského regiónu Bratislava, ktorý môžeme objektívne považovať za potenciálny priestor pre suburbanizačné procesy nasledujúcich dekád, vznikajú lokality, ktoré rozhodnutiami a spracovanim územných plánov sú pripravené zdvojnásobiť svoju súčasnú populačnú veľkosť. Budúcnosť sa odvinie od preferencií potenciálnych presídlencov, od cien pozemkov a nehnuteľností v komparácii Bratislava a(lebo) zázemie. Otázkou ostáva, či by sa do reálneho zázemia mesta nemali začleniť aj prímestské sídla v rámci administratívneho vymedzenia Bratislavy - Záhorská Bystrica, Vajnory, Jarovce, Rusovce, Čunovo, ktoré si udržali vidiecke znaky, stavebne nezrástli s Bratislavou a prejavujú sa rezidenčnou dynamikou (rozsiahla separovaná obytná zóna sa vytvorila v Záhorskej Bystrici, administratívnej súčasti Bratislavy). Prvá dekáda 21. storočia praje intenzívnej suburbanizačnej aktivite. Bezák, ktorý skúmal migrácie v rokoch 1996 až 2004, zistil, že mestá stratili v prospech vidieka vyše 62 000 obyvateľov, z ktorých 81,5% sa sťahovala do toho istého funkčného mestského regiónu (Bezák, 2006). Čo sa týka dennej dochádzky za prácou, tam sa objavila protismemosť dochádzky za prácou. Ekonomicky aktívni obyvatelia zo suburbánnych oblastí dochádzajú väčšinou do mesta,
