Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)
Obsah
54 Gabriel Zubriczký kým finančným prostriedkom vďaka privatizačným aktivitám. Dochádza k postupnému rozbiehaniu ekonomiky. Nástup suburbanizačných procesov je na svete na druhej strane aj kvôli nedostatku financií mnohých mladých rodín. Nedostatočný rodinný kapitál spôsobil záujem o lacnejšie stavanie na vidieku, pretože cenové rozdiely medzi mestom a vidiekom boli v tých časoch enormné. Prvá fáza bratislavskej suburbanizácie vyznela ako budovanie rodinných domoch s veľkým pozemkom bohatšou vrstvou na voľných parcelách väčšinou na okraji intravilánu obcí ako napr. Limbách, Marianka, Záhorská Bystrica. Druhá fáza sa prejavila ako komerčná výstavba v rukách veľkých investorov s vytváraním nových rezidenčných areálov priestorovo často oddelených od pôvodného intravilánu. 6. Analýza rezidenčnej suburbanizácie Bratislavy v období 1991-2001 Analyzovali sme funkčný mestský región (fmr) vymedzený na základe štúdie A. Bezáka (Bezák, 1990), v ktorom sa nachádza popri Bratislave 108 obcí, z toho 101 vidieckych obcí a 7 so štatútom mesta. Obce sa nachádzajú v priestore 6 pôvodných okresov, dokonca 2 krajov, čo zároveň vystavuje isté vysvedčenie aj administratívnemu systému Slovenska. Najsevernejšou obcou je Kuklov z pôvodného okresu Senica, najjužnejšou obcou Bodíky v bývalom okrese Dunajská Streda, najvýchodnejšou Pusté Úľany v pôvodnom okrese Galanta, všetky z Trnavského kraja. Reálny nodálny priestor Bratislavy teda zahŕňa všetky obce z pôvodných okresov Bratislava, Malacky, Senec, Pezinok z Bratislavského kraja a niekoľko obcí z pôvodných okresov Dunajská Streda (29 obcí), Galanta (3 obce) a Senica (7 obcí) z Trnavského kraja. Vývoj počtu trvalo obývaných bytov ponúka komparáciu medzi dvoma ostatnými intercenzovými obdobiami. Poslednej dekáde socialistickej etapy rástol počet bytov najviac v mestách skúmaného priestoru a v obci Rohožník, čo súviselo s prevádzkou cementárne. Relatívne najvyšší nárast počtu bytov bol v poradí Rohožník, Senec, Šamorín, Pezinok a Bratislava. Na druhom póle sa ocitli periférne, menej atraktívne vidiecke obce, ale prekvapivo aj obce typu Borinka, či Marianka. Marianka dosiahla v uvedenom období index rastu trvalo obývaných bytov len 90,2% a Borinka dokonca iba 87,3%. V celom funkčnom mestskom regióne Bratislava dosiahol index rastu trvalo obývaných bytov 121,2%. V samotnom centre regiónu - v Bratislave sledovaných údaj dosiahol hodnotu 126,9% a v zázemí regionálneho centra 108,9%. Je to potvrdenie známeho faktu, že v danom období sa zamerala bytová výstavba prednostne na hlavné mesto. Z celkového nárastu v danej dekáde 39 443 trvalé obývaných bytov, až 34 203 pribudlo v samotnej Bratislave a len 5240 bytov v zázemí Bratislavy v obciach funkčného mestského regiónu Bratislava. Očakávané zmeny v tomto smere prinieslo ponovembrové obdobie, ktoré môžeme doložiť údajmi z intercenzového obdobia 1991 až 2001. Počet trvalo obývaných bytov v celom funkčného mestského regiónu Bratislava dosiahol index rastu 103%, pričom samotná Bratislava dosiahla index rastu 102,5% a zázemie v rámci fmr 104,2%. Prvým poznatkom je samozrejme výrazne nižší rast počtu trvalo obývaných bytov oproti predošlej dekáde. V období 1991 až 2001 pribudlo len 6763 trvalo obývaných bytov. Dôležitou zmenou je ale intraregionálne rozloženie rastu, keď v zázemí pribudlo výrazne viac takýchto bytov ako v centre - Bratislave. Svedčí to o tom, že mnohé rodiny z Bratislavy bratislavské byty prenajímajú a trvalo sa presídlili do zázemia. Reálne údaje môžu byť ešte výraznejšie v prospech zázemia, avšak nie všetci presídlenci si zahlásili aj zmenu v trvalom pobyte. Z pohľadu obcí najvyšší rast dosiahli
