Hardi Tamás et al. (szerk.): Magyar-szlovák agglomeráció Pozsony környékén (Győr-Somorja, 2010)

Obsah

Gabriel Zubriczký

SUBURBANIZÁCIA BRATISLAVY

1. Priestorový vývoj Bratislavy

Bratislava sa vyformovala stáročiami na najdôležitejšie centrum Slovenska. Napriek excentrickej polohe v a je hlavným mestom Slovenskej republiky od jej vzniku v roku 1993.

Od roku 1996 je centrom vyššieho územného celku Bratislavský kraj. Keďže sa doteraz nepodarilo presadil štatút mesta ako špeciálneho administratívneho celku, mesto sa člení na 5 okresov. Najmenší okres tvorí centrálna historická časť mesta Bratislava I s rozlohou 9,6 km2. Bratislava pozostáva zo 17 mestských častí, ktoré však historicky nepatrili vždy k mestu. K priestorovému rozširovaniu mesta dochádza najmä v povojnovom období. V roku 1943 sa pričlenila na západnom okraji mesta Karlova Ves. Veľká integrácia prebehla v roku 1946, kedy sa na západnej strane mesta pričlenili Devín, Dúbravka, Lamač, na južnej strane Petržalka, na východnej strane Prievoz, Rača a Vajnory. Týmto územným rozhodnutím sa rozloha mesta zväčšila na 193,6 km2 a obyvateľstvo sa rozrástlo zo 143 000 na 190 000. Ďalšia fáza administratívneho rastu hlavného mesta sa uskutočnila v roku 1972, kedy sa na západnej strane pričlenili Devínska Nová Ves a Záhorská Bystrica, na východnej strane Vrakuňa a Podunajské Biskupice, na južnej strane Rusovce, Jarovce a Čunovo.

Od roku 1978 sa začalo stavať najväčšie sídlisko v komunistickej strednej Európe Petržalka, dimenzované pre 150 000 obyvateľov. Na druhej strane, viaceré mestské časti si zachovali viac rurálny ako urbánny ráz, preto môžeme konštatovať, že suburbanizácia prebieha aj vo vnútri veľkej Bratislavy. Súčasná „veľká“ Bratislava dosahuje rozlohu 367,5 km2, tiahne sa hlboko do Malých Karpát a preto má aj jednu z najvyšších hodnôt lesnatosti územia v rámci hlavných miest sveta.

2. Populačný vývoj Bratislavy

Populačný vývoj mesta možno charakterizovať ako plynulý rast až do roku 1996, kedy nastal mierny obrat. Populačný rast bol ovplyvnený historickými, politickými a územnými zmenami. Priestorový rast mesta, integrovanie susedných vidieckych komunít prispelo k čulému povojnovému nárastu obyvateľov mesta. V čase prvého oficiálneho uhorského sčítania obyvateľstva v roku 1869 žilo v Bratislave 46 540 obyvateľov, ktorí tvorili 1,88% z celkovej populácie na území Slovenska. Povojnové zmeny prispeli k rýchlemu nárastu počtu obyvateľov, ktorý už v roku 1950 dosiahol hodnotu 192 896, čo predstavovalo 5,6% slovenskej populácie. Z hľadiska oficiálnych sčítaní Bratislava dosiahla najvyšší počet obyvateľov v roku 1991, kedy sa prihlásilo 442 197 obyvateľov, ktorí sa podieľali na celkovom počte obyvateľov Slovenska 8,38%.

Najvyšší index rastu počtu obyvateľov v období medzi dvoma sčítaniami bol 1,39 a to v dekáde 1940-1950. Najvyšší absolútny rast počtu obyvateľov priniesli 70-te roky 20. storočia, kedy vďaka masívnej výstavbe sídlisk pribudlo za 10 rokov takmer 100 000 nových obyvateľov. Zmena politických a spoločenským pomerov po roku 1989 priniesla zmeny aj v sídel-