Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
80 László Gyurgyík júce sa na 50. roky môžeme využívať iba s rezervou2. Na začiatku 60. rokov bola miera sobášnosti Maďarov totožná s mierou sobášnosti celej populácie Slovenska (7,5 promile), od polovice desaťročia sa ale začala stále viac líšiť. V r. 1971 hrubá miera sobášnosti Maďarov bola 7,7 promile, kým v celoslovenskom priemere pripadalo na 1000 obyvateľov 8,4 sobášov. Celoštátna (hrubá) miera sobášnosti bola v r. 1981 7,8 promile, v r. 1989 6,9 promile, v r. 2000 4,8 promile. V rovnakých rokoch bola táto miera u Maďarov 7,4, resp. 6,4 a 3,5 promile. Z foriem zániku manželstiev na základe demografických štatistík môžeme podľa národnostnej príslušnosti sledovať iba rozvody. Počet rozvodov v posledných desaťročiach kontinuálne rastie. V rokoch 1950 až 1990 sa počet rozvedených manželstiev na Slovensku zvýšil osemnásobné. Nárast počtu rozvedených maďarských manželstiev nie je priamočiary. V rokoch 1950 - 1952 ich bolo viac ako 300 za rok, v rokoch 1953 - 1957 klesol tento počet na cca 200. Od konca 50. rokov počet rozvodov postupne rastie. Od r. 1967 je počet rozvedených maďarských manželstiev ročne nad 300, od r. 1973 ich počet presahuje 400, od r. 1974 je ich za rok vyše 500. Od r. 1981 do r. 1991 sa počet rozvodov za jeden rok zvýšil zo 600 na približne 1000. V prvej polovici 50. rokov bol počet rozvedených manželstiev na Slovensku za rok 1700, na konci 80. rokov vyše 8000 a v r. 2000 vyše 9000. Hrubá miera rozvodovosti maďarských obyvateľov, ak odhliadneme od skreslených údajov z 50. rokov, bola do konca 80. rokov o niečo nižšia ako celoslovenská miera, no dynamika rozvodov bola vyššia ako celoslovenské trendy. Vzhľadom na to, že porovnávanie miery rozvodovosti Maďarov s celoštátnou mierou rozvodovosti je pre skreslené údaje z 50. rokov problematické, zmeny procesu rozvodovosti u Maďarov a zmeny v celoštátnom meradle bude spoľahlivejšie porovnávať od neskoršieho dátumu. Ak si za východiskový bod určíme rok 1961, zistíme, že v rokoch 1961 až 2000 sa hrubá miera rozvodovosti Maďarov štvornásobne zväčšila, v rovnakom období sa celoslovenská miera i miera rozvodovosti slovenskej populácie strojnásobila (graf č. 3). Počet rozvodov pripadajúcich na 100 sobášov je často aplikovaným, „obľúbeným“ ukazovateľom rozvodovej štatistiky. Vyjadruje percentuálny podiel rozvedených manželstiev v danom roku na počte manželstiev uzavretých v danom roku. Musíme však zobrať do úvahy, že stále väčšia časť obyvateľov - aspoň dočasne - neuzatvára formálne manželstvo. Preto je počet tých, ktorí vstupujú do manželstva, nižší ako počet osôb žijúcich s partnerom (s manželom/manželkou alebo s druhom/družkou) a zároveň sa počet a podiel osôb žijúcich v životnom spoločenstve bez manželstva líši aj podľa národnosti. Aplikácia tohto ukazovateľa je problematická - minimálne pri analý2. Hrubé miery demografických procesov vyjadrujú počty sobášov, rozvodov, narodení, úmrtí v pomere k celkovému počtu obyvateľov - resp. príslušníkov národnostnej komunity - v tisícinách. Ak sa štatistický počet obyvateľov líši od veľkosti reálnej populácie, líšia sa aj hrubé (štatistické a reálne) miery. Pri sčítaní obyvateľov v r. 1950 bol vykázaný výrazne nižší počet Maďarov, než aký zodpovedal skutočnosti. V 90. rokoch - najmä v druhej polovici desaťročia - je reálny stredný stav maďarského obyvateľstva v roku nižší ako jeho štatistický počet. Preto sú hrubé miery demografických procesov v 50. rokoch výrazne vyššie, v druhej polovici 90. rokov naopak nižšie, ako je skutočnosť.
