Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
50 Marianna Mrva - Tímea Szilvássy Jazyk informácií V 65,6 % skúmaných obcí sú informačné nápisy a úradné oznamy obecného úradu dvojjazyčné. V 20,2 % obcí nápisy a oznamy v maďarskom jazyku úplne chýbajú, v 14,2 % obcí sa do menšinového jazyka prekladajú čiastočne, podľa toho, aký je ich obsah. Graf č. 19 Jazyk informačných nápisov Zverejňujú sa informačné nápisy a úradné oznamy obecného úradu aj v maďarčine? ■ áno ■ nie ■ podľa obsahu Na našu otázku, ktoré informácie sa dostanú k občanom iba v slovenskom jazyku, starostovia spomenuli najmä informácie o voľbách, všeobecne záväzné nariadenia, tlačivá na zaplatenie daní, oznámenia o verejnom obstarávaní či rôzne pozvánky. V obciach má stále významnú úlohu miestny rozhlas. Podľa výsledkov výskumu v 69 % obcí oznamy v miestnom rozhlase odznejú najprv v slovenskom, následne v maďarskom jazyku. V 18 % obcí je postup opačný - hlási sa najprv po maďarsky, potom po slovensky. V polovici zostávajúcich obcí sa hlási len po slovensky, v polovici len po maďarsky (po 5 %). Výsledky nám odzrkadľujú aktuálnu situáciu. Táto problematika je však hodná výskumu aj v dlhšom časovom horizonte, nakoľko prax môžu ovplyvniť aj rôzne zákony či vyhlášky. V tomto konkrétnom prípade je to novelizácia zákona o štátnom jazyku z r. 2009, ktorá regulovala jazyk, poradie jazykov miestneho rozhlasu. Vo výskume sme sa snažili aj o zmapovanie vplyvu tohto zákona. Získané údaje poukazujú na zmenu praxe obcí: Tabuľka č. 7 Jazyk hlásenia v miestnom rozhlase - porovnanie situácie pred r. 2009 a dnes V akom jazyku hlásia dnes? Aká bola prax pred r. 2009? Rozdiel Len po maďarsky 6,4 24,7-18,3 Len po slovensky 5,3 4,9+0,4 Najprv po maďarsky, potom po slovensky 17,8 21,3-3,5 Najprv po slovensky, potom po maďarsky 68,7 47,9+20,8 Nie je obecný rozhlas 1,9 1,1+0,8
