Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Úspechy, kompromisy a neúspechy v integrácii utečencov z Hornej zeme 21 Pomerne známou osobnosťou bol aj policajný hlavný radca Antal Tasnády, pochádzajúci zo Spišskej Novej Vsi. Patril medzi tých policajných dôstojníkov, ktorí ďalej slúžili na veliteľstve presunutom z Košíc. Ďalej je o ňom známe, že v r. 1931 žil s rodinou v nájomnom meštianskom byte na hlavnej ulici. Tretím známym a všeobecne obľúbeným Spišiakom bol dr. Béla Bojárszky, hlavný hygienik pôvodom z Levoče, ktorý optoval s manželkou a troma deťmi ako 47-ročný. Bojárszky získal lekársky diplom v r. 1898, o dva roky sa dostal do Levoče, kde štyri roky pracoval v mestskej nemocnici. Po dlhšej prestávke sa do Levoče vrátil v r. 1914, až do svojho vyhostenia zastával funkciu hlavného hygienika. V Miškovci ho vymenovali za hlavného mestského hygienika až rok po jeho príchode, v r. 1921. Bojárszky aj jeho manželka boli hrdí na svoj pôvod a rodný kraj, čo preukázali svojou aktívnou účasťou v miškoveckej stolovej spoločnosti Spišského zväzu.61 Spomedzi spišských utečencov za zmienku stoja ešte stredoškolskí učitelia Vilibald Róth, Ede Láng a János Klekner, ktorí figurujú v adresári zväzu aj v zápisnici o optantoch. Slobodný strojný inžinier Vilibald Róth, narodený v r. 1880, utiekol zo Spišskej Novej Vsi a podľa údajov z adresára v r. 1931 učil na miestnej kovopriemyselnej škole. Ede Láng, narodený v r. 1884, sa s rodinou do Miškovca presťahoval z Mlynice, zo spišskej obce obývanej prevažne Nemcami a Maďarmi. Podľa adresára na začiatku 30. rokov učil na Katolíckom hlavnom gymnáziu Gyôrgya Frátera, a podľa všetkého v budove školy aj býval. Na rozdiel od svojich kolegov krupinský János Klekner, či už z núdze, alebo dobrovoľne, opustil učiteľskú dráhu. Ženatý jednodetný Klekner, narodený v r. 1895, otvoril v novom bydlisku papiernictvo. Presnú adresu obchodu nepoznáme, vieme však, že v r. 1931 vlastnila rodina nehnuteľnosť v úzkej uličke v centre mesta, v časti Avas-hegy. 0 spoločenskom živote Spišiakov by sme sa mohli dozvedieť z novín vydávaných republikovým zväzom od r. 1920 s názvom Szepesi Szövetség (Spišský zväz). Žiaľ, skoro z 25 ročníkov sa zachovali iba útržkovité čísla, z nich možno iba čiastočne dedukovať, aké bolo fungovanie celoštátnych a miestnych skupín. Ako sa zdá, oproti skupinám s menším počtom členov, napr. v Sátoraljaújhelyi či vo Vacove, osemdesiatčlenná miškovecká spoločnosť bola dosť zdržanlivá. Správy zaslané do redakcie Szepesi Szövetség svedčia o tom, že pri pasívnej väčšine v skupine aktívne pracovalo 10 - 15 ľudí. Väčšina sa snažila o účasť na akciách pri príležitosti významných sviatkov, ale vo všedné dni sa málokto venoval spolkovej činnosti. „Opodstatnenosť" existencie organizácií Spišiakov, na rozdiel od gemerských či košických utečencov, pretrvala aj po Viedenskej arbitráži. Spiš zostal na území nástupníckeho štátu, preto ciele zväzu sa nemohli zmeniť. Zrejme preto zostala väčšina organizovaných komunít činná do konca druhej svetovej vojny, ba niektoré zostali načas aktívne aj po vojne.62 Tisícky utečencov nielen svojím počtom, ale aj miestom v lokálnom kultúrnom a duchovnom živote spôsobili výrazné zmeny v Miškovci. Tým, že sa tu nasťahovala 61. BAZ MLt IV.-B. 1924. I. doboz. Dr. Bojárszky Béla személyi lapja. 62. Na základe výskumu Balázsa Ablonczyho sa zdá, že niektorí Spišiaci sa ešte aj po roku 1945 s týždennou pravidelnosťou schádzali v súkromných bytoch, až kým sa o stretnutiach nedozvedela štátna bezpečnosť. Ablonczy, Balázs: Jogból háló. A két világháború közötti menekültszervezetek emlékezetmintáinak lehetséges tipológiája, (rukopis)
