Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)

Tartalom - Štúdie

158 Árpád Popély

zostali v zahraničí, resp. odišli do západných krajín. Bol medzi nimi i Ferenc Rosty- Forgách, ktorý svoj úrad opustil 16. júna 19474. Po jeho odchode viedol pražské zastupiteľstvo tajomník zastupiteľského úradu Lehel Farkas ako dočasný chargé d'affaires. Prvým vyslancom novozaloženého vyslanectva sa stal Elek Bolgár, ktorý svoje poverovacie listiny odovzdal prezidentovi Edvardovi Benešovi 23. decembra 19475.

Zastupiteľský úrad Maďarska v Bratislave, fungujúci v povedomí ľudí ako Úrad splnomocnenca Maďarska, vytvorila Maďarská vládna komisia pre presľdľovanie, aby obhajoval záujmy Maďarov na Slovensku určených na presídlenie do Maďarska. Úrad, ktorý oficiálne začal pracovať 1. augusta 1946, viedol ministerský právny radca, rodák z Krupiny, Ferenc Wagner, expert Ministerstva zahraničných vecí Maďarska pre Československo. Svojou činnosťou v bratislavskom úrade sa popri obhajovaní záujmov Maďarov určených na presídlenie snažil aj o obhajobu práv maďarskej menšiny. Wagnerova funkcia mala najskôr názov „Splnomocnenec pre hájenie záujmov maďarských p resta h oval cov v Československu“, neskôr, keď ho Rosty-Forgách v novembri roku 1946 ako zástupcu poveril obhajobou záujmov štátnych občanov Maďarska na území Slovenska, dostala jeho funkcia názov „Zástupca splnomocnenca pre hájenie záujmov maďarských štátnych príslušníkov na Slovensku6“. Popri úlohách súvisiacich s výmenou obyvateľstva Úrad splnomocnenca vykonával aj všeobecné konzulárne úlohy. Konzulárne a presídľovacie oddelenie úradu sa dňom 1. januára 1947 oddelili: kým vedúcim konzulárneho oddelenia, neskôr povýšeného na generálny konzulát, sa stal Ferenc Wagner, presídľovacie oddelenie viedol Kálmán Berecz7.

Predchádzajúce roky: obdobie prenasledovania maďarskej menšiny

Najurčujúcejším prvkom a najväčšou prekážkou vysporiadania maďarsko-československých vzťahov v povojnových rokoch bolo prenasledovanie maďarského obyvateľstva na Slovensku a snahy o jeho vysídlenie. Povojnová československá menšinová politika súvisela s českou a slovenskou interpretáciou rozpadu československého štátu v rokoch 1938 - 1939. Česká a slovenská politická elita - aby sa sama zbavila zodpovednosti - pomenovala nemeckú a maďarskú menšinu za zodpovedné za rozpad štátu a obe menšiny vyhlásila za takú piatu kolónu, ktorá svojou existenciou ohrozuje územnú celistvosť a suverenitu republiky. Pod zámienkou kolektívnej viny nemeckej a maďarskej menšiny videla životnú príležitosť na splnenie svojho dávneho neskrývaného cieľa: na zníženie počtu národnostných menšín, ako aj na premenu štátnych hraníc vytýčených bez zohľadnenia etnického princípu a bez súhlasu dotknutých menšín na etnické hranice8.

4. MOL, KÜM-admin., Csehszlovákia, k. 1, 420/eln.res/1947. Változás a prágai magyar külképviselet vezetésében.

5. MOL, Prágai Nagykövetség-TÜK (Pražské veľvyslanectvo, ďalej: PN-TÜK), k. 29, l/pol/1948. A prágai követ megbízólevelének átadása Beneš elnöknek.

6. MOL, KÜM-admin., Csehszlovákia, k. 1, 8014/1946. Pozsonyi Kirendeltség ügykörének szabályozása.

7. MÓL, KÜM-admin., Csehszlovákia, k. 2, 203/1947. A pozsonyi magyar külképviselet ügybeosztása; tamtiež 1260/1947. Dr. Berecz Kálmán megbízatása a pozsonyi áttelepítési kirendeltség vezetésével.

8. Na povojnovú protimaďarskú národnostnú politiku Československa viď napr. Šutaj 1993b, Janics 1994,Vadkerty 2002; Molnár- Szarka 2010, Szederjesi 2010; Sáposová - Šutaj 2010.