Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)
Tartalom - Štúdie
Aktivistické pokusy v maďarskej politike... 135 body, ktoré v rámci rokovaní so Švehlom predstavovali základné požiadavky MNS: realizácia menšinových práv zachytených v mierovej zmluve, kultúrna a školská autonómia maďarskej menšiny, revízia pozemkovej reformy, úprava hraníc súdnych okresov, riešenie situácie prepustených verejných zamestnancov. Zay sa dokonca aj priamo odvolával na Szent-lványho, veď zdôraznil, že A Nap sa stotožňuje s tými úlohami, ktoré sformulovala „vynikajúca osobnosť maďarského verejného života“ József Szent-lvány76. Spojenie medzi MNS a novinami A Nap priamo potvrdil aj samotný Szent-lvány, veď v tom istom čísle sa vyjadril, že hoci on osobne nemá nič spoločné s týmito novinami, Zay je uznávaným členom jeho strany, a preto je presvedčený o tom, že nový denník bude svojím duchom tomu zodpovedať77. Fámy okolo nového denníka spôsobili, že Zay nemohol dlho otáľať s vysvetlením svojho vzťahu k aktivizmu. Denník 4. decembra uverejnil článok pod názvom Aktivizmus a opozičná politika78 79, v ktorom gróf, majiteľ denníka, obraňoval pokusy Maďarskej národnej strany na poli aktivizmu a jeho neúspech odôvodňoval tým, že ešte nedozrel čas na to, aby akákoľvek maďarská strana vstúpila do československej vlády. V súvislosti s tým vyjadril v súlade s predstavami Szent-lványho názor, podľa ktorého aktivizmus nie je bezpodmienečne totožný s provládnou politikou a aktivistická je aj tá strana, ktorá je v záujme uskutočnenia svojho programu z prípadu na prípad ochotná podporovať vládu, čím nesie zodpovednosť za jej činnosť. Na vstup do vlády Zay nevidel vhodný čas aj pre prítomnosť šovinistickej línie v československej politike a bol toho názoru, že Maďarstvo musí realizovať pevnú opozičnú politiku, „aby sa svojvoľne nevzdala takých práv, ktoré by neskôr ťažko získavala späť“73. To, že Zay, ktorý bol považovaný za človeka blízkeho vodcovi strany, otvorene hlása vo svojom denníku aktivizmus, vyvolalo prudkú reakciu vo vedení Maďarskej národnej strany, ktoré sa prípadom zaoberalo 12. decembra na svojom zasadnutí v Lučenci80. Szent-lvány tu podporoval nápad Zaya v otázke vytvorenia kancelárie, dokonca navrhol, aby sa denník A Nap stal oficiálnym tlačovým orgánom strany. Avšak väčšina prítomných tento návrh nečakane odmietla a prijala také uznesenie, ktorým posilnila opozičný postoj strany a zamietla vytvorenie bratislavskej kancelárie, ktoré inicioval Zay. Szent-lvány musel ustúpiť a v nasledujúcich dňoch dal viacerým denníkom (medzi nimi i Pražskému maďarskému spravodaju) také vyhlásenie, v ktorom sa ostro dištancoval od nového denníka grófa Zaya. Vedenie Maďarskej národnej strany v Lučenci vlastne rozhodlo spor, ktorý vo vnútri strany trval už dlhšiu dobu. Szent-lvány tentokrát nedokázal ubrániť svoje aktivistické predstavy ani v rámci svojej strany a pri hlasovaní zahlasovali proti nemu aj tí, ktorí predtým podporovali túto politiku. Ich argumentáciu reprezentuje vyhlásenie Gyulu Koczora pre Prágai Magyar Hírlap z 3. februára, podľa ktorého „vláda pri rokovaniach dala jasne najavo, že nie je ochotná na svojej politike voči Maďarstvu nič zásadne meniť a vážiť si naše národné, kultúrne a hospodárske záujmy. Naša strana si vyvodila 76. A Nap, 1. 12. 1927. 77. Tamže. 78. Aktivizmus és ellenzéki politika. A Nap, 12. apríla 1927. 79. Tamže. 80. NA ČR, f. AMV-PMV 225, šk. 814, 42300/1927 prez.
